Po dvadsiatich piatich rokoch stretla svoju prvú lásku.Hoci o ňu prišla,šťastie i synovia jej ostali
Kde ťa,láska,berú
Svoju prvú lás u stretla pa-
ni Helena ako 17-ročná.Bol
ňou Jaroslav.Pomáhal jej zná-
šať problémy v rodine i údel
dospievajúceho dievčaťa,kto-
ré túži po lás e a hľadá,na
ktorú stranu križovatky života
sa dať.Opustil ju po10 mesia-
coch.Zúfalá sa začala pohrá-
vať s myšlienkou vziať si život,
dokonca skúsila svoje nešťastie
zavrieť za bránami kláštora.
Nevyšlo ani jedno,ani druhé.
Keď s ončila školu,vydala sa
a porodila dcér u.Zdalo sa,
že všetko je ta ,a o má byť.
No len dočasne.Absencia lá-
sky po 10 rokoch ukončila roz-
vodom aj tento vzťah.
Osud chcel,aby ho vo štvr-
tok 5.augusta 1993 opäť
stretla.Po 25-tich ro och pred
žilins ou poštou.Jaroslav,jej
prvá láska,mal vtedy za se-
bou už tretí výkon trestu.Aj
napriek rušnej minulosti mu
z očí sálal pokoj a vyrovna-
nosť.Porozprával jej o svojom
živote,o tom,ako ho zasiahla
Božia láska a a o ju šíri ďalej.
Pozval ju na cir evné stretnu-
tie.„Konalo sa 8.augus a,hneď
o tri dni.Tam som i ja prežila
obrátenie a pocítila,že môj ži-
vo sa mení a dostáva vďaka Bo-
žej láske zmysel.Vedela som,
že s Jaroslavom už budeme stá-
le spolu.Keď som si lis ovala
v denníku,ktorý som si písala
ako dievča,prečítala som si,že
8.augus a som Jaroslava s retla
prvýkrát!“ spomína pani Hele-
na na dni šťastia.A bolo ich eš-
te oveľa viac.Dcérka žila svoj
život,takže rodinka sa rozras-
tala.„Po mesiaci sme sa vzali.
Narodil sa nám syn Adam.Ja-
roslav mal z mimomanželské-
ho vzťahu syna Nikolasa.Jeho
matka sa po potýčkach so záko-
nom dos ala do väzenia.Chcel
ho vychovávať a si-
tuácia,ktorá nas a-
la,mu túto šancu
dala.“Jedného dňa
prišla staršia pani
a priviedla 3,5-roč-
ného Nikolasa,o
ktorého sa matka
nemohla a ona od-
mietla starať.A od-
vtedy bol s nimi.
Z cesty sa
nevrátil
Kým žili spolu,
všetko bolo rásne.
Problémy sa zdali
akési menšie,ra-
dosti dvojnásobné.
Jaroslav ontakty
z minulosti neudr-
žiaval,Helena mu
ju ničím nepripo-
mínala.Veď si bra-
la nového človeka.
Deň začínal číta-
ním Biblie a ná-
upmi.„Moja rodina bola šo-
kovaná.Mala som 42 rokov a
brala som si bývalého,niekoľko-
násobného väzňa.Videli však,
že o už nie je pravda a život,
ktorý sme spolu viedli ich pre-
svedčil,“hovorí pani Helena.
Jedného dňa sa však všetko
zmenilo.Adam mal vtedy dva
roky,Nikolas necelých päť.
„Zvykla som chodiť s deťmi po-
poludní spať.Aj 23.sep embra
1996 o ak bolo.Až na o,že
som celý deň cítila akýsi nepo-
koj.Aj napriek omu som nič zlé
netušila,keď zazvonili pri dve-
rách policajti.Napokon poveda-
li,že Jaroslav havaroval.Spý-
ala som sa,či je mŕtvy,“ po-
kračuje vo svojom rozprávaní
Helena.Vtedy akoby sa pre ňu
zastavil čas.Akoby všetko na-
okolo prestalo existovať.Len
bolesť a dve malé deti,tmolia-
ce sa okolo jej nôh,boli s u-
točné.Tie ju vrátili do prítom-
nosti.Jaroslav sa zo služobnej
cesty už nikdy nevrátil.Hele-
na zostala sama,no silná vie-
ra jej dodala silu kráčať ďalej.
„Jarko sa vždy ešil na s retnutie
s Ježišom.Jeho sen sa eda spl-
nil.On šiel domov,len my sme
tu eš e os ali prechodne ubyto-
vaní.Prišiel jeho čas,svoju prá-
cu na zemi vykonal.Tak o be-
riem.Akoby bol len o poschodie
vyššie.“
Nebolo Jaroslava,zato prob-
lémov začalo pribúdať.A He-
lena bola na ich riešenie sa-
ma.
Mám dvoch synov
Zdalo by sa,že eď Niko-
lasov otec zahynul,akékoľvek
Helenine povinnosti voči ne-
mu s ončili.Opak však bol
pravdou.Vždy bol jej druhým
synom a chcela,aby to tak bo-
lo i naďalej.Nikolasova matka
však o syna prejavovala stále
väčší záujem.Až napokon,po
jednom stretnutí s ním,zavola-
la,že ho už nevráti.Helena sa
teda obrátila na súd.„Sociálna
pracovníčka nám však oznámi-
la,že sa máme spolu dohodnúť.
Vnuknutie zhora ale znelo:daj
jej šancu.Dos ala ju.Nikolasa
som videla raz za rok.Nevyhľa-
dávala som ho,nechcela som
ich vzťah narušiť,aj keď som
pri om veľmi trpela a nebolo
azda dňa,kedy by som naň ne-
pomyslela v modlitbách.“
Osud však chcel inak.Niko-
lasovej matke opäť hrozilo vä-
zenie a poprosila Helenu,aby
ho vzala k sebe.Tá však ne-
chcela chlapca miasť,strieda-
nie matiek mu neprospievalo.
Hlavou jej ale preleteli slová
zo Svätého písma:„Tak ani váš
Otec,ktorý je na nebesiach,
nechce,aby zahynul čo i len je-
diný z týchto maličkých.“Na-
pokon sa na základe týchto
vážnych slov rozhodla a vzala
ho k sebe.Ale za prísnejších
podmienok na biologickú mat-
u.Tá pristala a Nikolas je
súčasťou Heleninej rodiny už
štvrtý ro .Je veľmi tempera-
mentný a živý.Odzrkadľovalo
sa to,samozrejme,aj na vý-
sledkoch v škole.Aspoň čias-
točne pomohol odklad povin-
nej škols ej dochádzky,no Ni-
olasovu živosť obmedzil len
do istej miery.„V kolektíve
sa dožaduje zvýšenej pozornos-
ti,s učiteľkou chce nadviazať
priateľs vo a ja chápem,že o
pri oľkých deťoch v triede nej-
de.Zmenili sme aj školu,no i
ak si Nikolas vyžaduje osobitý
prístup.Navš evuje nás psycho-
lóg a pokrok sa pomaličky do-
s avuje,“ vidí Helena budúc-
nosť optimisticky.Jej srdce je
také veľké,že sa stará nielen
o Nikolasa,ale aj o jeho mat-
u.Kým bola vo väzení,písala
si s ňou,navštevovala ju.Do-
dnes sú v ontakte.No Niko-
las je stále súčasťou Heleninej
rodiny.
Vzťah k deťom sa celým jej
životom vinul ako svetlá niť.
Vždy túžila pracovať v det-
ských domovoch.Láska ľu-
ďom,u ktorým bol osud ne-
žičlivý,ju priviedla aj do cir-
evných aktivít vo väzniciach.
„Prihovárame sa ľuďom slovom
i piesňou,rozdávame im lásku
a optimizmus,“ pokračuje He-
lena.A radosť môže rozdávať
iba člove ,torý jej má na-
dostač v prvom rade pre seba
a blízkych.A to pani Helena
má.Život ju nečastoval len ra-
dosťami,práve naopak.Aj na-
priek tomu sa dokáže zo živo-
ta tešiť a spríjemňovať ho aj
iným.Povzniesla sa nad prob-
lémy,vôli ktorým by iní padli
na dno svojich síl.Ona z nich
nabrala novú silu.
Iveta FROLKOVÁ
