Priority Gbelianskeho panstva – chov dobytka,,ťažba dreva a výroba liehových nápojov
V rok 1421 daroval uhorský panovník,kráľ Žigmund Luxemburský Strečnianske panstvo rodu Dersffy,ktorý tu panoval až do 17.storočia.V ženskej línii po-
tom strečnianske majetky zdedili Esterháziovci a Wesselényovci.
Spravovali ich však spoločne a až keď sa palatín František
Wesselény a jeho syn Ladislav dostali do panovníkovej nemilosti (pre účasť v protihabsburgskom sprisahaní)strečnianske panstvo sa rozdelilo.
V rok 1683 Wesselényovskú časť dostali od kráľa Leopolda I.šľachtici nemeckého pôvodu, bratia Fridrich a Ján Lowenburgovci.Z nich vzniklo samostatné Tepličské panstvo,ktoré malo sídlo v Tepličke nad Váhom.Pod jeho právomoc patrili Teplička, Gbeľany,polovica osád Strečna so Zlatným a rovnako aj časť
osád Starej a Novej Bystrice, Klubiny,Lutíš,Oškerdy,Pažitia,
Radôstky,Riečnice,Terchovej, Tižiny a Vadičova.Obaja bratia
zomreli bez mužských potomkov a Tepličské panstvo zdedila Anna Margita Lowenburogová. Tá sa neskôr stala manželkou Fridricha Windischgrätza a ich
deti,Jozef a Ann Mária,vydatá za Karola Szerényiho si v rok 1749 majetky opäť rozdelili.Gbeľany sa stali majetkom Szerényiovskej rodiny,jej časť sa úplne
osamostatnila,mala vlastnú hospodársku správu,samostatný zemepánsky súd a názov „dominium Gbelán “ --Gbelianske panstvo. Od roku 1812 do rok 1945 sa
na Gbelianskom panstve vystriedalo viacero majiteľov.Boli to Nyáriovci zo Sučian,Ján a Ferdinand Zichy,gróf Juraj Majlath zo Zavaru (ktorý si zobral
za manželku Šarlotu Zichy).Po ňom zdedil panstvo jeho syn Dr. Ferdinad Majlath,ktorý sa v rok 1926 oženil s grófkou Hubertou Szechényovou.Posledný
zemepán Ferdinand Majlath je pochovaný v lesíku Dielec,neďaleko gbelianskeho kaštieľa.Jeho mladá,22-ročná vdova sa vydala za grófa Janosa Révaya, čoskoro opäť ovdovela a rodina sa na začiatku 2.svetovej vojny odsťahovala do Bratislavy,po oslobodení odišla do Maďarska. Neskôr vdova aj deťmi odišli
do Švédska,kde zomrela v rok 1978.