Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

Kto presvedčí zaťatého spoluvlastníka

Spadne Vojtekova krčma v Terchovej niekomu na hlav

Kto presvedčí zaťatého spoluvlastníka

u? alebo Ako rozvíjať turizmus a cestovný ruch po slovensky

Do redakcie sme ešte koncom vlaňajšieho roka dostali list tohto znenia:

„V Žiline som žil a pracoval celých trinásť rokov. Ako rodákovi z rovín južného Slovenska mi na prekvapenie veľmi rýchlo priľnuli

k duši lesy a vrchy Malej Fatry, čo spôsobilo, že som sa stal v roku 1976 nadšeným chalupárom v Terchovej. Napriek tomu, že som v roku 1986 zanechal trvalý pobyt v Žiline, chalupárčeniu som zostal verný a nielen osobne, ale i profesionálne ma zaujímajú všetky aspekty rozvoja cestovného ruchu, a pokiaľ ide o Terchovú a Vrátnu dolinu, tak určite aspoň dvakrát viac ako inde. Veľmi ma znepokojujú veci a okolnosti, ktoré môžu podľa môjho názoru riešiť ľudia na úrovni samosprávy. O tom je aj moja informácia.

Skryť Vypnúť reklamu

Tridsaroná vojna v Terchovej

Najmenej tak dlho trvá súboj času a zostatkov voľakedy chýrnej drevenice v hornej časti ešte známejšej ulice nesúcej meno Juraja Jánošíka. V časoch svojej parády poskytovala obydlie, bola v nej známa krčma, ale i poštový úrad. Pamätníci spomínajú, že sa tam nakrúcali i zábery do prvého slovenského filmu súrodencov Siakeľovcov o Jurajovi Jánošíkovi v dvadsiatych rokoch minulého storočia. My Slováci sme na históriu hrdí, ale o súčasnosť sa niekedy pramizerne staráme a často je nám na príťaž, ako aj v tomto prípade. Táto turistická „okrasa“ zrejme nezaujíma ani jej majiteľov – to ako majetok napospas odovzdaný do osídiel času a poveternostných vplyvov, pretože viditeľne za tých tridsať rokov ani prstom nepohli, ani na záchranu objektu, ale ani na likvidáciu životu a majetku nebezpečných ruín. Obecné zastupiteľstvo asi tiež rezignovalo a loptičku nasmerovalo na Okresný úrad, odbor životného prostredia, v Žiline, ktorý, ako sa zdá, nevie, ako nariadiť a zabezpečiť odstránenie stavby. Asi nebudeme vôbec prekvapení, keď sa dozvieme novinu, že stavebný zákon síce máme, ale nedá sa podľa neho ísť. Príznačnosť súčasného stavu vo vzťahu k veciam verejným, ale i súkromným podčiarkuje i stanovisko krajského úradu, odboru kontroly, ktorý dňa 7. 8. 2001 oznámil: „ Krajský úrad v súčasnosti nemá možnosť ovplyvniť konanie príslušného stavebného úradu, ten je povinný postupovať v súlade so stavebným zákonom.“ (v tomto čase neboli ešte splnené všetky podmienky, aby mohlo byť rozhodnuté o odstránení stavby – pozn. red.).

Skryť Vypnúť reklamu

Zdá sa, že všetci majú svoju pravdu a sú v práve sami pred sebou. Pred očami verejnosti však stojí príkra nahota, ktorá hyzdí celú obec a robí jej zlé meno, nectí majiteľov, pretože sa o svoj majetok legitímne nestarajú, ohrozuje životy okolo prechádzajúcich ľudí a detí i majetok susedov. Tie tisícky turistov, ktorí v lete či v zime chodia okolo zrúcaniny do Vrátnej doliny, sa len čudujú, že každým rokom je zdevastovanejšia.“ Toľko z listu Ing. Igora Schmidta, ktorého chalupa v Terchovej stojí blízko schátranej bývalej krčmy.

Všetkým naprotive?

Ako sme sa sami presvedčili, Ing. Schmidt mal vo faktických veciach pravdu. Schátraná drevenica vyzerá nielen nepekne, ale i nebezpečne, navyše kedykoľvek môže dôjsť k úrazu a kto si bude potom sypať popol na hlavu? A prečo je to vlastne tak, prečo nikto nemôže urobiť radikálny rez a kompetentné orgány, zdá sa, sú bezmocné? Situáciu nám ozrejmili na Obecnom úrade v Terchovej, kde už majú peknú kopu spisov, listov, žiadostí i odpovedí na daný problém. Ťaží ich už dlhý čas. Ako nás na obecnom úrade informovali, ide skutočne o veľmi dlhý spor, ktorý sa začal niekedy v 70-tych rokoch minulého storočia. Obec prvýkrát požiadala vlastníkov objektu o nápravu v roku 1996. Upozornila ich, že ako vlastníci objektu sú povinní udržiavať ho v takom stave, na ktorý bol určený. Keďže táto výzva nemala žiadnu odozvu, zopakovali ju, opäť sa však nič nedialo. Iniciatívy sa neskôr ujal vlastník jednej polovice objektu pán Jozef V., ktorý sa snažil o nápravu, dokonca o rekonštrukciu svojej časti. To však bolo podmienené súhlasom vlastníkov druhej polovice objektu, ktorých je až desať a jedným z nich je i pán Štefan V. – zo zásady, zdá sa, proti všetkým a proti všetkému. Keďže sa problémom nepodarilo pohnúť, v roku 1999 dal obecný úrad žiadosť o odstránenie stavby na okresný úrad, odbor životného prostredia. Keďže sa vo veci nekonalo, 10. januára 2001 vec urgoval. Potom odbor životného prostredia vyzval vlastníkov na konanie. Po ďalších peripetiách, ktoré nebudeme podrobne opisovať, kde vždy odlišný názor na riešenie mal pán Štefan V., k dohode stále nedošlo. Snaha ostatných spoluvlastníkov, ktorí sú roztrúsení po bývalom Česko-Slovensku viac-menej doteraz vychádzala nazmar. Dokonca sa pani, tiež spoluvlastníčka, ktorá žije vo Viedni, ponúkla, že celý objekt odkúpi a dá ho zlikvidovať. Ani tento návrh nenašiel u pána Štefana pochopenie.

Skryť Vypnúť reklamu

Napriek tomuto stavu Okresný úrad v Žiline, odbor životného prostredia, vydal vlani 31. augusta, rozhodnutie o odstránení stavby, voči ktorému sa však pán Štefan odvolal. Obec tiež trvá na výkone rozhodnutia a všetci ostatní spoluvlastníci, okrem pána Štefana, podobne. Ako sme sa v týchto dňoch informovali na Obecnom úrade v Terchovej, zatiaľ pod terchovským slnkom v tejto veci nie je nič nového. Reakciu od kompetentného úradu zatiaľ nemajú. O tom, kde problém zamrzol, budeme informovať v najbližších vydaniach našich novín. Pred časom nám starosta obce Pavol Krištofík ku kauze položartom, polovážne povedal, že pevne veril, že problém vyriešia haldy snehu, ktoré v zime v obci napadli a schátraný objekt sám spadne pod jeho váhou. Nestalo sa tak, a preto problém budú musieť vyriešiť ľudia. Zákony by im v tom mali výdatne pomôcť. Alebo je silnejšia svojvôľa jedného človeka?

Cestovný ruch po slovensky

Zdá sa, že ide o problém, ktorý u nás nie je ojedinelý. Stačí sa prejsť po dedinách a podobných schátraných objektov nájdeme vari v každej. Nie je to dobrá vizitka a už vôbec nie z hľadiska rozvoja turizmu a cestovného ruchu, o ktorom stále hovoríme. Turisti, a najmä tí zo západu, zvyknutí na istý štandard, sa k nám takto hrnúť nebudú, darmo budeme argumentovať krásnou prírodou či zaujímavou históriou a príslovečnou slovenskou pohostinnosťou. Uveďme len jeden príklad. Ing. Igor Schmidt má aj takúto skúsenosť. Svoju chalupu sa snaží prenajímať aj turistom. Hovorí: „Na začiatku môjho chalupárčenia sa mi vrátili fotografie chalupy z Holandska s poznámkou: Pane, ľutujeme, ale vašu chalupu nemôžeme zaradiť do ponuky. Aj keď je všetko v poriadku, vedľa vás stojí iná drevenica, ktorá má opadané škridle a je zdevastovaná. Keď majú holandskí turisti ísť niekam na dovolenku, potrebujú vidieť celú ulicu, ktorá musí byť pekná, mať dobrú infraštruktúru...“

Nuž, musíme sa už konečne naučiť, ak sa chceme ponúkať svetu a spolupracovať s ním napríklad aj v oblasti cestovného ruchu, akceptovať jeho požiadavky. A v tomto prípade to nechce ani tak veľa...

Eva ERTLOVÁ

Foto: archív

Tridsaroná vojna v Terchovej

Najmenej tak dlho trvá súboj času a zostatkov voľakedy chýrnej drevenice v hornej časti ešte známejšej ulice nesúcej meno Juraja Jánošíka. V časoch svojej parády poskytovala obydlie, bola v nej známa krčma, ale i poštový úrad. Pamätníci spomínajú, že sa tam nakrúcali i zábery do prvého slovenského filmu súrodencov Siakeľovcov o Jurajovi Jánošíkovi v dvadsiatych rokoch minulého storočia. My Slováci sme na históriu hrdí, ale o súčasnosť sa niekedy pramizerne staráme a často je nám na príťaž, ako aj v tomto prípade. Táto turistická „okrasa“ zrejme nezaujíma ani jej majiteľov – to ako majetok napospas odovzdaný do osídiel času a poveternostných vplyvov, pretože viditeľne za tých tridsať rokov ani prstom nepohli, ani na záchranu objektu, ale ani na likvidáciu životu a majetku nebezpečných ruín. Obecné zastupiteľstvo asi tiež rezignovalo a loptičku nasmerovalo na Okresný úrad, odbor životného prostredia, v Žiline, ktorý, ako sa zdá, nevie, ako nariadiť a zabezpečiť odstránenie stavby. Asi nebudeme vôbec prekvapení, keď sa dozvieme novinu, že stavebný zákon síce máme, ale nedá sa podľa neho ísť. Príznačnosť súčasného stavu vo vzťahu k veciam verejným, ale i súkromným podčiarkuje i stanovisko krajského úradu, odboru kontroly, ktorý dňa 7. 8. 2001 oznámil: „ Krajský úrad v súčasnosti nemá možnosť ovplyvniť konanie príslušného stavebného úradu, ten je povinný postupovať v súlade so stavebným zákonom.“ (v tomto čase neboli ešte splnené všetky podmienky, aby mohlo byť rozhodnuté o odstránení stavby – pozn. red.).

Zdá sa, že všetci majú svoju pravdu a sú v práve sami pred sebou. Pred očami verejnosti však stojí príkra nahota, ktorá hyzdí celú obec a robí jej zlé meno, nectí majiteľov, pretože sa o svoj majetok legitímne nestarajú, ohrozuje životy okolo prechádzajúcich ľudí a detí i majetok susedov. Tie tisícky turistov, ktorí v lete či v zime chodia okolo zrúcaniny do Vrátnej doliny, sa len čudujú, že každým rokom je zdevastovanejšia.“ Toľko z listu Ing. Igora Schmidta, ktorého chalupa v Terchovej stojí blízko schátranej bývalej krčmy.

Všetkým naprotive?

Ako sme sa sami presvedčili, Ing. Schmidt mal vo faktických veciach pravdu. Schátraná drevenica vyzerá nielen nepekne, ale i nebezpečne, navyše kedykoľvek môže dôjsť k úrazu a kto si bude potom sypať popol na hlavu? A prečo je to vlastne tak, prečo nikto nemôže urobiť radikálny rez a kompetentné orgány, zdá sa, sú bezmocné? Situáciu nám ozrejmili na Obecnom úrade v Terchovej, kde už majú peknú kopu spisov, listov, žiadostí i odpovedí na daný problém. Ťaží ich už dlhý čas. Ako nás na obecnom úrade informovali, ide skutočne o veľmi dlhý spor, ktorý sa začal niekedy v 70-tych rokoch minulého storočia. Obec prvýkrát požiadala vlastníkov objektu o nápravu v roku 1996. Upozornila ich, že ako vlastníci objektu sú povinní udržiavať ho v takom stave, na ktorý bol určený. Keďže táto výzva nemala žiadnu odozvu, zopakovali ju, opäť sa však nič nedialo. Iniciatívy sa neskôr ujal vlastník jednej polovice objektu pán Jozef V., ktorý sa snažil o nápravu, dokonca o rekonštrukciu svojej časti. To však bolo podmienené súhlasom vlastníkov druhej polovice objektu, ktorých je až desať a jedným z nich je i pán Štefan V. – zo zásady, zdá sa, proti všetkým a proti všetkému. Keďže sa problémom nepodarilo pohnúť, v roku 1999 dal obecný úrad žiadosť o odstránenie stavby na okresný úrad, odbor životného prostredia. Keďže sa vo veci nekonalo, 10. januára 2001 vec urgoval. Potom odbor životného prostredia vyzval vlastníkov na konanie. Po ďalších peripetiách, ktoré nebudeme podrobne opisovať, kde vždy odlišný názor na riešenie mal pán Štefan V., k dohode stále nedošlo. Snaha ostatných spoluvlastníkov, ktorí sú roztrúsení po bývalom Česko-Slovensku viac-menej doteraz vychádzala nazmar. Dokonca sa pani, tiež spoluvlastníčka, ktorá žije vo Viedni, ponúkla, že celý objekt odkúpi a dá ho zlikvidovať. Ani tento návrh nenašiel u pána Štefana pochopenie.

Napriek tomuto stavu Okresný úrad v Žiline, odbor životného prostredia, vydal vlani 31. augusta, rozhodnutie o odstránení stavby, voči ktorému sa však pán Štefan odvolal. Obec tiež trvá na výkone rozhodnutia a všetci ostatní spoluvlastníci, okrem pána Štefana, podobne. Ako sme sa v týchto dňoch informovali na Obecnom úrade v Terchovej, zatiaľ pod terchovským slnkom v tejto veci nie je nič nového. Reakciu od kompetentného úradu zatiaľ nemajú. O tom, kde problém zamrzol, budeme informovať v najbližších vydaniach našich novín. Pred časom nám starosta obce Pavol Krištofík ku kauze položartom, polovážne povedal, že pevne veril, že problém vyriešia haldy snehu, ktoré v zime v obci napadli a schátraný objekt sám spadne pod jeho váhou. Nestalo sa tak, a preto problém budú musieť vyriešiť ľudia. Zákony by im v tom mali výdatne pomôcť. Alebo je silnejšia svojvôľa jedného človeka?

Cestovný ruch po slovensky

Zdá sa, že ide o problém, ktorý u nás nie je ojedinelý. Stačí sa prejsť po dedinách a podobných schátraných objektov nájdeme vari v každej. Nie je to dobrá vizitka a už vôbec nie z hľadiska rozvoja turizmu a cestovného ruchu, o ktorom stále hovoríme. Turisti, a najmä tí zo západu, zvyknutí na istý štandard, sa k nám takto hrnúť nebudú, darmo budeme argumentovať krásnou prírodou či zaujímavou históriou a príslovečnou slovenskou pohostinnosťou. Uveďme len jeden príklad. Ing. Igor Schmidt má aj takúto skúsenosť. Svoju chalupu sa snaží prenajímať aj turistom. Hovorí: „Na začiatku môjho chalupárčenia sa mi vrátili fotografie chalupy z Holandska s poznámkou: Pane, ľutujeme, ale vašu chalupu nemôžeme zaradiť do ponuky. Aj keď je všetko v poriadku, vedľa vás stojí iná drevenica, ktorá má opadané škridle a je zdevastovaná. Keď majú holandskí turisti ísť niekam na dovolenku, potrebujú vidieť celú ulicu, ktorá musí byť pekná, mať dobrú infraštruktúru...“

Nuž, musíme sa už konečne naučiť, ak sa chceme ponúkať svetu a spolupracovať s ním napríklad aj v oblasti cestovného ruchu, akceptovať jeho požiadavky. A v tomto prípade to nechce ani tak veľa...

Eva ERTLOVÁ

Foto: archív

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  6. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  9. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  10. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 27 483
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 24 766
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 11 720
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 296
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 793
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 656
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 532
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 531
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 479
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 453
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Koronavírus: Odberné miesta v Žiline (Celoplošné testovanie)

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Žiline.

Antigénové testovanie na koronavírus SARS-CoV-2.

Menovec slovenskej národnej legendy chce s Bytčou skončiť do šiesteho miesta

Futbalistom mesta s viac ako jedenásťtisíc obyvateľmi jesenná časť absolútne nevyšla.

Mužstvo MFK Bytča pred začiatkom súťažného ročníka 2020/2021. Kapitán Juraj Jánošík v hornom rade druhý zľava.

Koronavírus: Odberné miesta v Bytči (Celoplošné testovanie)

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Bytči.

Ilustračná fotografia.

Koronavírus: Odberné miesta v Rajci (Celoplošné testovanie)

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Rajci.

Testovanie v Rajci

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

V Trenčíne pribudne ďalšie záchytné parkovisko, bude bezplatné

Jeho kapacita nepresiahne 60 parkovacích miest.

Prehľad: Kde sa môžete dať otestovať

Ľudia môžu využiť aj testovacie miesta v blízkom okolí.

Už ste čítali?