spisovateľa Tolkiena, vedia, že Galadriel je jednou z postáv z knihy Pán prsteňov, kráľovná Elfov. Jej kráľovstvo čakal postupný zánik, preto sa snažila zachovať jeho starobylú múdrosť, aby ňou mohla chrániť ďalšie pokolenia. Niečo z tejto múdrej a krásnej postavy má v sebe aj žena, ktorú nájdete v knihárskej dielni na Hornom vale v Žiline. Mali by sme ju vlastne správne pomenovať knihárka. Slovo „kníhviazačka“ však viacej vystihuje to, čím žije. Symbolizuje jej hlbokú zviazanosť so svetom kníh.
Písal sa rok 1928. Do Žiliny sa presťahoval mladý knihár Ján Vrtílek, pochádzajúci z Vyškova na Morave. Zamestnal sa v knihárskej dielni svojho strýka Václava. V Žiline stretol svoju životnú partnerku Jozefu. Mal s ňou štyri deti, ktoré už od malička vdychovali do seba vôňu knihárskej dielne. Nečudo, že pre jedno z týchto detí, dcéru Ľudmilu, sa knihárske umenie stalo vášňou a životným chlebom. V dielni Jána Vrtílka sa stretávalo mnoho zvučných mien z výtvarného sveta. Patria medzi ne také osobnosti ako napríklad bytčiansky rodák Stanislav Bíroš, Fero Kráľ, ale aj Vincent Hložník. Ľudmila Mlichová prirodzene prebrala od svojho otca vzťah k tejto krásnej a zaujímavej práci. Ján Vrtílek sa stal zakladateľom knihárskeho umeleckého remesla na Slovensku. Viedol dielňu v Žiline takmer 71 rokov.
Po jeho smrti sa stala pokračovateľkou rodinnej tradície dcéra Ľudmila. Žala na poli knihárskeho umenia podobné úspechy ako jej otec. Svedčia o tom najvyššie ocenenia, ktoré žilinská dielňa získala počas posledných rokov. Vzťah k rodinnej tradícii najlepšie vyjadruje práca Vazby láskavých dotekú, ktorou vzdala poctu svojmu otcovi. V kategórii knižná väzba na III. Bienále knižného umenia Martin (rok 1999 – 2000) tento triptych dostal čestné uznanie. K ďalším nepochybne zaujímavým a atraktívnym dielam patrí Danielov sen s grafikou Dušana Kállaya a kaligrafiami Ľubomíra Krátkeho, ktorý získal na prestížnej súťaži o najkrajšiu knihu Slovenska Cenu ministerstva kultúry za bibliofílské vydanie v roku 2001. K najvyšším oceneniam patrí hlavná cena Mikuláša Galandu na IV. Bienále knižného umenia v Martine. Ku knihám, ktoré v Ľudmile Mlichovej zanechali hlboké stopy, patrí Apokalypsis Jána Theologusa. Na okraj tejto knihy treba povedať, že má výrazné a varujúce posolstvo. Prebytok informácií sa v nej porovnáva s jedným zo štyroch katastrofických jazdcov Zjavenia. A práve v tejto skutočnosti tkvie podobnosť Mily Mlichovej s kráľovnou Elfov Galadriel. Prebytok informácií pomaly hltá a ničí to, čo robí skutočnú knihu jedinečnou a krásnou, neopakovateľnou v stanovenom čase a stanovenom príbehu. Múdre a starobylé kráľovstvo, ukryté v tajomnom svete kníh, tak veľmi podobné kráľovstvu elfov z Tolkienovho Pána Prsteňov, má však ešte stále šancu. Tou šancou sú ľudia, ktorí chránia a strážia jeho budúcnosť, jeho posolstvo. A k tým Ľudmila Mlichová nepochybne patrí.
Žilinská knihárka Mila Mlichová aktívne nadviazala na umelecko-remeselnú tradíciu svojho otca Jána Vrtílka. Inšpirujúce rodinné prostredie a kontakty so slovenskými a českými výtvarníkmi predznamenali jej umelecký vývoj. Pre jej knihársku tvorbu bolo určujúce stretnutie s žilinskou architektkou Vierou Meckovou. Z ich spolupráce vzniklo niekoľko pozoruhodných diel. Verejnosti sa po prvýkrát predstavili na V. Trienále umeleckej knižnej väzby v roku 1985, kedy dostali Cenu Spolku českých bibliografov. Svoju vlastnú knihársku dielňu si Mila Mlichová otvorila v roku 1990, rok po revolúcii. Na začiatku v nej pracovala sama. V súčasnosti je v dielni zamestnaných päť ľudí. Produkcia knihárskej dielne Mily Mlichovej je zameraná okrem bežnej väzby do papieru či plátna na adjustáciu umeleckých diel a nadštandardné knihárske práce. Jej výrobky sú charakterizované mimoriadným citom pre materiál a precíznym remeselným vyhotovením.
Zuzana KUGLEROVÁ