a na ich tretie cédečko
„So súčasným spevákom Jarom Gažom sme asi Arzén spískali my dvaja,“ bez mučenia priznáva gitarista
tejto skupiny Palo Cabadaj. „Začali sme približne pred 18-imi rokmi. V skupine sa vystriedalo mnoho členov,
no v nezmenenej zostave hráme 8 rokov. S ňou sa nám podarili aj prvé výrazné úspechy, nahrali prvé CD.“
Mládenci mali v začiatkoch okolo 14 rokov a všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že svoje pubertálne vyčíňanie nasmerovali správnym smerom. Platí, že čo Terchovec, to muzikant, takže hudobné nadanie mali v krvi po predkoch a stačilo len málo, aby ho pretavili do parádnej muziky. O tej mali ale zrejme Terchovci iné predstavy. Najprv nimi Arzén zalomcoval speed metalovými skladbami. Tak to chcela doba. Chlapci však dozrievali a s dozrievaním trošku spomalil aj ich hudobný vkus. „Napokon sa náš štýl vyprofiloval ako rocková hudba s prvkami folklóru. V takomto duchu sme debutovali s ľudovou hudbou bratov Muchovcov v roku 1994 v žilinskom Rondel klube 23. Ani my, ani oni, sme nevedeli, aká bude reakcia publika. To bolo veľmi tolerantné a Jánošíkové dni, kde sme s týmto programom vystúpili, správnosť rozhodnutia potvrdili,“ spomína gitarista Igor Klein. Úspech bol síce obrovský, no objavili sa aj negatívne názory. Nuž, Terchovci hákliví na svoju folklórnu muziku, ťažko znášali rockové prvky, ktoré sa do nej chlapci z Arzénu snažili „vštrikovať“. O pár rokov si však aj tí najortodoxnejší folkloristi na novú tvár Arzénu aj ich hudby zvykali. Sú to zväčša domáce piesne s prvkami terchovského folkóru. Big beatovú hudbu buď ozvláštňuje duch pôvodného ľudového textu, alebo sa objaví pôvodná melódia v gitarovom sóle.
POLIACI IM ROZUMEJÚ
VIAC AKO DOLNIACI
Z frajeriek, ktoré pri vystúpeniach Arzénu skákali pod pódiom sa stali manželky a teraz skáču okolo sporákov. Rodiny treba z niečoho živiť a hudba, aj keď krásna, na to nestačí. Na to slúžia ich civilné povolania. Skupiny, ktoré sa na Slovensku venujú takémuto štýlu hudby, by bolo možné spočítať na polovici prstov jednej ruky. Už smerom z horniakov na juh Slovenska je publikum menej zhovievavé a „horalskej“ hudbe z neúrodných polí, ale krásnych vrchov rozumie akosi menej. Oveľa menej, ako napríklad Poliaci. Tí sú tvorbou Arzénu priam posadnutí. Potvrdzuje to aj ostatný koncert v poľskej Bialke Tatranskej. Spolupráca s Tomekom Krzirzanowskim sa vyvíja sľubne a Arzén má v pláne ďalšie koncerty za severnou hranicou. Jeden už o pár dní 22. júna v Pinczowe, 23. augusta Zakopanom ďalší. „V Poľsku sa cítime ako doma v Terchovej. Sme tam doma,“ svorne tvrdia rockeri z Arzénu.
Aby sme však v Poľsku nepobudli pridlho a nezabudli na domácich, treba spomenúť, že zázemie v Terchovej majú vynikajúce. Bez mien ako Jožko Mičo, Rudo Patrnčiak, Peter Cabadaj či iných by sa im však dýchalo ťažšie.
DO TRETICE VŠETKO DOBRÉ
Prvé cedečko vyšlo Arzénu v roku 1994. Malo jednoduchý názov Arzén. Bola to mimoriadna terchovská udalosť. Spolupracovali na ňom s muzikou bratov Muchovcov, čo celému projektu nepochybne pridalo na vážnosti. Muchovci, symbol terchovského folklóru nielen doma, ale i vo svete akceptovali čosi, čo bolo nové, neprebádané, pre konzervatívcov dokonca neprijateľné. A to si chlapci z Arzénu doteraz veľmi považujú. Skúsenosť a vážnosť Muchovcov k prvotnému zhmotneniu svojho snaženia potrebovali.
Druhý album na seba nedal dlho čakať. Vyšiel o rok neskôr. Ešte raz, tak sa volal. Mohol sa však pokojne volať aj Arzén unpluged. V tomto prípade stavili na dravosť a entuziazmus mladej Nebeskej muziky – prvé husle Jána Patrnčiaka, druhé husle Martina Dikoša, violu Miša Bobáňa a klávesy hosťa Stana Vandlíka. Umelecký dojem textov bol z dielne Jána Frátrika a Paľa Ušáka Olivu a výtvarný Petra Šaba. Vydavateľom bol Svetozár Martinický. Zatiaľ ešte opatrne, ale predsa presakujú informácie o tom, že ku koncu roka chystá Arzén ďalšie hudobné prekvapenie – tretie CD. Skladby sú už nahraté, čaká ich výberové sito. I. Klein a P. Cabadaj prezradili len toľko, že v nich trošku privtrdili. Zaujímavým textom i folklórnym prvkom však ostali verní. A to už platí asi dovtedy, kým Arzén Arzénom bude.
JARO GAŽO – SÓLOVÝ SPEV
IGOR KLEIN – GITARA
PALO CABADAJ – GITARA
JÁN HEINRICH – BICIE
JÁN FREEDOM SVOBODA – BASS
Iveta FROLKOVÁ
Foto: archív Arzénu
