Závislosť si nevyberá, nikdy nehovor nikdy
Z vedeckej štúdie vyplýva, že narkomani nepochádzajú len z rozvrátených rodín. Žiada sa dodať, že toto nešťastie
v podstate môže postihnúť každého.
Dovoľte citovať názory terapeutov zo Spoločenstva Cenacolo v Medžugorí, pôsobiaceho už aj na Slovensku, ktorí sa 15 rokov venujú liečbe narkomanov (citujeme): Popri všetkej tragike závislosti musíme si priznať hrozivú možnosť, že každý z nás sa môže stať závislým, pretože človek je vo svojej podstate závislý. Je len otázka, ako sa človek naučí ovládať túžbu po pôžitkoch. Odvažujeme sa tvrdiť, že nejestvuje taká ideálna rodina ani výchova, ktorá by vedela absolútne vylúčiť pád do negatívnej závislosti. To nás nesmie znechutiť, ako nás neodradí možnosť havárie od kúpy auta a jazdy po cestách. Možnosť nehody nesmie z nás urobiť ustrašených vodičov, ale bdelých a opatrných. Za nehodu nie sú vždy zodpovední obaja účastníci. Inými slovami, človek vo svojej podstate sa môže stať závislým, ak chýba skutočná zodpovednosť druhých, rodičov, vychovávateľov, spoločnosti a iných. To je vnútorný činiteľ vrodený každému človeku. Avšak pre drogy jestvuje nebezpečný vonkajší činiteľ. Jestvujú organizované skupiny na šírenie drog. To sú tí „priatelia“ mládeže, ktorí im prvýkrát povedali: „Vezmi si, vyskúšaj, nie je to nebezpečné!“ Určite sú takí, ktorí vyskúšali a nechali tak. S tým počítajú tí, ktorí najprv zadarmo ponúkajú omamné látky, lebo vedia, že je vždy dostatočné percento tých, čo skúsia a začnú brať, stanú sa závislými, pravidelne kupujúcimi „ich smrtonosného tovaru“ (koniec citátu). Nepodľahnime preto falošnému názoru „veď v našej rodine sa to nemôže stať“. Môže. A dokonca veľmi mladé deti môžu nevedomky podľahnúť drogovej závislosti. Veď najmladší narkoman na Slovensku bol (je už rok na liečení) len 11-ročný. Žiaľ, nie je sám. Závislých detí do 15 rokov je čoraz viac. Aj v Žiline a okolí. Preto si treba v rodinách dobre dennodenne všímať deti, ale aj ostatných rodinných príslušníkov, a keď zbadáme prvé príznaky závislosti, ihneď vyhľadať pomoc u odborníkov. V Žiline je ich dosť. Medzi príznaky závislosti patrí predovšetkým zmena správania sa. Býva často unavený, nervózny, neskoro sa vracia domov, neskoro vstáva, býva netrplezlivý a agresívny, stráca chuť do práce a učenia, mení priateľov. Oči má často krvavé, neustále smrká (užívatelia kokaínu), rýchlo stráca telesnú hmotnosť, stráca chuť do jedla. Začne kradnúť vo vlastnej rodine, pretože potrebuje veľa peňazí. Preto, len čo zistíte miznutie vecí z bytu, treba vážne zapochybovať o vlastnom dieťati, a nie najskôr obviňovať iných.
Ak rodičia včas a správne poznajú niektorý z týchto príznakov a začnú venovať svojmu synovi, či dcére viac pozornosti, začnú sa častejšie zhovárať, môžu pomôcť, aby sa dieťa rozhodlo pre liečenie. Treba však byť opatrný a neveriť sľubom. Narkomani radi sľubujú. Na druhej strane však treba aj veľa trpezlivosti, lebo závislosť sa len represiami liečiť nedá. V každom prípade sa žiada navštíviť psychológa a pravidelne sa s ním radiť. Ak sa rozhodne syn, či dcéra pre liečenie je to polovičný úspech na ceste spod závislosti. Pokiaľ je dieťa neplnoleté, pre liečbu sa môžu rozhodnúť rodičia bez jeho súhlasu a dieťa nemôže opustiť liečebňu bez súhlasu rodiča a lekára. Ak je však dieťa už plnoleté, musí sa pre liečbu rozhodnúť samo, dobrovoľne. V tomto prípade platí aj to, že môže z liečebne kedykoľvek odísť a lekár ani rodič mu v tom nemôžu zabrániť. V tom prípade drvivá väčšina psychológov odporúča neprijať ho do tepla rodinného krbu, zbaliť mu veci a poslať von z domu, nech sa postará o seba. Vo väčšine prípadov to skončí tak, že sa narkoman dostane na dno a doslova sa priplazí domov so žiadosťou o pomoc a liečenie. A vo väčšine prípadov je už takáto liečba s následným dlhodobým pobytom (najmenej 12 mesiacov) v resocializačnom za-
riadení úspešná a dieťa sa stáva trvalo abstinujúcim, platným členom spoločnosti.
Tibor HLBOČAN
Foto: Ján KROŠLÁK
