Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky

Varínsky rodák žije nad jazerom Ontário v Kanade

V jeho srdci je však však navždy zapísaný kraj, kd

e sa narodil Stretnúť a rozprávať sa s významným kanadským ekológom Janom Baricom je skutočne zážitkom. Očividne ho teší rozprávať po slovensky. Po rokoch sa v rodnej slovenčine našiel a doslova sa z nej ,,vytešuje“. Aj tohto roku sa Jan Barica, Dr.Sc. zúčastnil na medzinárodnom festivale Envirofilm v Banskej Bystrici (vlani bol jeho osobnosťou) a každú príležitosť na rozhovor, komunikáciu v slovenčine, využil. Kanaďan Jan Barica, rodák z horného Slovenska, je nielen vo svojej krajine, ale v celom svete, uznávaným vedcom, expertom v oblasti environmentalistiky. Reštauruje jazerá a rieky. To je jeho ,,fach“. V súčasnosti pracuje na ochrane povodia rieky Dneper na Ukrajine.

Skryť Vypnúť reklamu

Už roky žijete v Kanade, ste Kanaďan. Vaše korene sú však na Slovensku.

Áno, narodil som sa vo Varíne pri Žiline. Dávno, dávno, ešte v minulom storočí! Vo Varíne som prežil detstvo, vyrastal som tam, v Žiline som chodil do gymnázia, v Bratislave som vyštudoval chémiu na vtedajšej vysokej škole technickej, v Prahe som potom robil ašpirantúru na vysokej škole poľnohospodárskej, to bol vlastne môj vstup do ekológie. V čase, keď do Československa prišli Rusi, som už vyše roka študoval na univerzite vo Freyburgu v Nemecku. No a tam som dostal veľmi lukratívnu ponuku - niečo také dnes už neexistuje, na trvalé, doživotné miesto v Kanade. Prijal som ju, samozrejme! Mal som vtedy už rodinu, manželku, dvoch malých synov. V Kanade sa nám narodila dcéra, ktorá mi dala prvú vnučku, akurát má rok! Mám z nej veľkú radosť. Inak, v Kanade som najskôr pôsobil vo Winnipegu, v provincii Manitoba. Bol som výskumným pracovníkom v ústave, ktorý sa zaoberal výskumom a hospodárením rybného hospodárstva na sladkovodných jazerách a tiež som prednášal na univerzite. Mal som projekty na prérijných jazerách - v Kanade je spústa jazier, asi tri milióny, hotový raj! Mal som tam peknú experimentálnu stanicu, veľa študentov, ,,vytrénoval“ som niekoľko doktorov. Boli to také veľmi úspešné, produktívne roky.

Skryť Vypnúť reklamu

V sladkovodnom svete, ktorý je vašou doménou, ste zapísaný ako liečiteľ, lekár jazier, riek a rýb.

Nuž áno, vyskúmal som, obrazne povedané, prečo v kanadských jazerách každý rok masívne hynú ryby. V osemdesiatom roku som dostal ponuku na miesto vedúceho odboru vodnej ekológie vo Federálnom ústave pre výskum vody v Berlingtone, ktorý je orientovaný na veľké jazerá a nad jedným z nich, nad jazerom Ontario, aj sedí. Bola to pre mňa akoby emigrácia v rámci Kanady, lebo Winnipeg a Berlington sú od seba vzdialené vyše dvoch tisíc kilometrov. V jednom období som bol šéfom najväčšieho projektu na svete, zameranom na rehabilitáciu a monitoring veľkých jazier. Bol to veľký a úspešný projekt. V Berlingtone žijem dodnes. Od roku 1997 sa reštauráciou jazier a riek zaoberám ako nezávislý konzultant. Cestujem po svete a radím, ako čistiť jazerá. To je moja špecialita a robím to rád. Som napojený na McMasters Uviversity - U.N.U., ktorá je v blízkom meste Hamilton.

Skryť Vypnúť reklamu

Ozaj, prečo vlastne tie ryby v kanadských jazerách hynuli?

Predpokladalo sa, že nemajú dosť kyslíka. To sa aj potvrdilo, ale aj vysoký amoniak. Skadiaľ ten sa tam vzal? V jazerách sa veľmi rozmnožili riasy, sinice, voda bola hustá, ale kyslíka mala napriek tomu dosť. Naraz z nejakých záhadných dôvodov sinice odumreli a klesli na dno, pričom spotrebovali veľa kyslíka. Ryby pokapali z jeho nedostatku, ale aj z nadbytku toxického amoniaku. Viete, dnes to vyzerá ako veľmi jednoduchá záležitosť, ale bolo to treba dať nejako dokopy. To sa mi ,,náhodou“ podarilo a bol to veľký úspech. Pravdaže, ryby hynú z rôznych iných dôvodov, z chemikálií, odpadov, tam však nič také nebolo. Sú to vody prirodzene veľmi produktívne. Dostávali sa však do nich živiny z poľnohospodárskej pôdy - tamojšia obilinica zásobuje nielen Kanadu, ale aj mnohé ďalšie krajiny - riasy rástli, premnožili sa a skolabovali. Na túto tému som zorganizoval konferenciu vo Švédsku, vydali sme knihu a dokonca sme boli aj na recepcii u švédskeho kráľa. No a odvtedy chodím po svete a reštaurujem jazerá a rieky. V súčasnosti mám veľký projekt na Ukrajine. Reštauráciu povodia rieky Dneper.

Môžete nám o tomto projekte povedať viac?

Dneper je po Volge a Dunaji tretia najväčšia európska rieka. Je dlhá viac ako dvetisíc kilometrov, tečie z Ruska, cez Bielorusko a Ukrajinu do Čierneho mora a je to veľmi dôležitá rieka. Je na nej vystavaných veľa priehrad, je doslova prevyužitá, problémová, čo sa týka kvality a čistoty vody. Túto vodu ,,pije“ 34 miliónov ľudí! Veľmi ma tento projekt baví, lebo vidím, že pomáham ľuďom. Chodím na Ukrajinu každé tri measiace, vždy na pár týždňov. Mám rozrobené aj ďalšie projekty, napríklad v Poľsku. Veľmi dobrý program som mal pripravený pre Palestínu, kde som mal rehabilitovať pláže na podporu turistiky, ale to padlo. Teraz sa tam strieľa.

Ako dlho ste už mimo Slovenska?

Takmer štyridsať, presne tridsaťsedem rokov. Pracoval som vlastne na troch kontinentoch. Ešte z mojej starej vlasti, z bývalého Československa, som na pár rokov odišiel ako expert do Iraku. V Nemecku som bol vyše roka, no a od roku 1969 žijem s rodinou v Kanade. Každý však na inom konci. Jeden syn žije vo Winnipegu, druhý v Ottawe, a to sú veľké vzdialenosti. Našťastie dcéra s vnučkou sú od nás len pätnásť kilometrov. Ozaj, povedal som vám, že moja vnučka sa volá Kate? Moja matka bola Katarína, moja dcéra je Catherine a tá najmenšia je Kate, ale všetky sú v podstate Katky.

Ako ste po roku 1989 prežívali svoje návraty na Slovensko?

Tie prvé roky boli plné nádeje, optimizmu, ja som sem chodil, prednášal a zvyšoval sebavedomie Slovákov, aby videli a vedeli, že sú takí dobrí ako ostatní, čo som vždy tvrdil a tvrdím. Hovoril som im, vy nepotrebujete ekonómov, ale psychológov, ktorí by vám dali do poriadku hlavy, myslenie. A to platí stále. Vládne tu akási letargia, skepsa z toho, ako sa veci vyvíjajú. Najmä čo sa ekonomickej situácie týka. Prešli ste na svetové ceny, platy zostali staré. Často mi je ľúto, keď vidím na jednej strane ľudský potenciál, ktorý tu máte a na druhej snahu rýchlo zbohatnúť. Nie pomaly sa dopracovať k bohatstvu, ale zbohatnúť hneď. To je dnes ideál, zarobiť veľké peniaze, nie je to však len problém Slovákov, je to globálny problém.

Vy ste bohatý?

Žijem si dobre. Dokonca i na kanadské pomery. Patrím medzi tých bohatších. A mám trošku výčitky svedomia ako výskumník a vysokoškolský pedagóg, keď vidím, čo inde zarobia ľudia, ktorí majú takú kvalifikáciu aj schopnosti ako ja. Napríklad na Ukrajine, v Rusku. Ešte aj na Slovensko sa tam pozerajú ako na Ameriku. A mám dobrý pocit, že vďaka nášmu projektu na Dnepri si zarobia nejaké peniaze. Občas sa tam cítim ako misionár.

Na Slovensko vás tentoraz prilákal banskobystrický Envirofilm.

Bol som na tomto festivale vlani a veľmi dobre som sa tu cítil. Rád som prišiel znova. Bystrica je krásne mesto. Úplne fantastické. Naozaj platí za živa v Bystrici, po smrti v nebi. Páči sa mi, aká je čistá, páčia sa mi jej fasády. Dobre sa tu cítim a mám tu aj rodinu. Na Slovensku máme veľa priateľov a príbuzných, napokon aj moja manželka je Slovenka, pochádza z Liptovského Mikuláša. Keď som tu, vždy idem do rodného Varína, pozrieť sa na Varínku, na Váh, mám k tomuto kraju sentimentálny vzťah. Určite s manželkou toto leto prídeme dovolenkovať na Slovensko.

Vráťme sa na chvíľu ešte k vode, ktorá je vaším živlom. Kedy vám učarovala?

Odjakživa bola mojou vášňou. Už ako dieťa som sa rád pozeral na plte na Váhu, vábili ma moria. Veľmi som túžil práve po moriach. A keď človek niečo veľmi chce, musí sa mu to splniť, nie? Prvý raz som uvidel more vo Francúzsku a bol to pre mňa obrovský zážitok.

Ktoré rieky sú vášmu srdcu najbližšie?

Fascinuje ma Váh a Dunaj. Sú to rieky blízke mojim koreňom. Aj v Kanade sú fantastické rieky. Žil som na Červenej rieke, ktorá preteká Winnipegom. Aj Dneper, kde teraz pracujem, je fascinujúci. Všetky rieky sú krásne. Mám však rád aj hory. Zo všetkých najradšej Malú Fatru. Je to taká jednoduchá voľba. Srdcu človeka je najbližšie to, kde sa narodil, kde vyrastal. Teraz žijem nad jazerom Ontario. Je ako more. Nie, nie som zas až taký bohatý, aby som mal dom nad jazerom, ale vidím ho z okna...

Zachovali ste si v Kanade niečo slovenské?

Pravdaže! Stravu, zvyky, aj slovenčinu. Na Vianoce jedávame slovenskú kapustnicu. Nie pôstnu, katolícku, ale luteránsku, lebo je lepšia. To je tá s tou dobrou klobásou. Kupujeme ju od Maďarov, lebo slovenské klobásy u nás nedostať. Slovenskú ,,khapustnicu“ si obľúbil aj môj kanadský zať. Deti majú rady aj halušky, ja veľmi nie. Mám rád kanadské steaky, sú určite najlepšie na svete, ale inak je naša kuchyňa v podstate slovenská. Tiež na Veľkú noc dodržiavame slovenské tradície. oblievame len symbolicky, na Bielu sobotu však máme nakrájanú šunku. Moje nevesty, a tie sú čisté Kanaďanky, ju volajú ,,aleluja, šunka moja“. No a slivovica, najmä však borovička, tá je moja najmilšia. S pivom. Keď už sme spomenuli pivo, tak pivo tu máte fakt dobré! Považujem to za najväčšiu zmenu k lepšiemu po nežnej revolúcii, ktorú som tu zaznamenal. Ale vážne, veľa vecí sa zmenilo k dobrému. Aj v mojom fachu, v ekológii. Rieka Váh v mojich časoch bola oveľa špinavšia ako je dnes. Stále sa veľa robí v zlepšovaní životného prostredia a čo je dôležité, zapájajú sa do toho ľudia, mládež, deti. Napríklad festival Envirofilm. U nás niečo také neexistuje. Je tu veľa pozitívnych vecí a verím, že keď ľudia nebudú pasívni, keď sa budú domáhať toho, čo im patrí, tlačiť na vládu, nielen pozorovať, popisovať, ale aktívne konať, dôjde k zlepšeniu. Moja filozofia, nielen v oblasti životného prostredia, je hľadať riešenia a aktívne konať. To bolo a zostáva mojím krédom.Anna Gudzová

Foto: autorka

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  2. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  3. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  4. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  5. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  6. Keď štúdium (za)baví
  7. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  8. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  9. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  10. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  1. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  2. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  3. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  4. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  5. Nová služba v Pezinku – bezplatný zber elektroodpadu
  6. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  7. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  8. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  9. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  10. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 24 763
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 23 340
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 12 729
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 11 283
  5. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 615
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 563
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 153
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 907
  9. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 7 814
  10. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 7 682
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Ilustračné foto.

Traja turisti zablúdili v Malej Fatre

Stratení turisti neutrpeli zranenia.

VII. ročník Kolokvia turistických informačných centier Slovenskej republiky

Kvôli opatreniam súvisiacim s pandémiou COVID-19 sa kolokvium konalo formou moderovaných rozhovorov s odborníkmi z praxe, ktoré sprístupnili na internete.

VIDEO: Žilina ide do veľkého europrojektu. Do ekológie investuje 1,3 milióna eur

O adaptácii Žiliny na zmenu klímy diskutoval aj primátor mesta.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

FOTO: Po obrovských tolstolobikoch prišli na rad skutoční králi priehrady Ružiná

Vo vodnom diele Ružiná prebieha už štvrtý deň záchranný odlov rýb.

Pri inštalácii vianočnej výzdoby v Mlynoch prišiel mladý muž o nohu

Pracovník spadol z výšky približne 20 metrov. Utrpel množstvo zranení.

Demänovská dolina už nevládze, na petíciu nie je neskoro

Nestíha elektrika, už ani zdroje pitnej vody.

Tragická nehoda na R1: Vodiča († 52) vymrštilo z auta

Nehoda sa stala na diaľničnom úseku medzi Zvolenom a Žiarom.

Už ste čítali?