Mimoriadne surový vrah, mladistvý Róbert
Začal veľmi skoro. Alkohol, cigarety, partie a bary neboli preňho ničím výnimočným už v pätnástich, keď sa dostal „do učenia“. Škola bola nezaujímavá, nočný život mu vyhovoval viac. Hlavne bol preč z rodného domu i dediny a taje väčšieho mesta ho nezvyčajne lákali. „S vaším synom si nevieme dať rady,“ takýchto listov dostali rodičia mladistvého Róberta z učilišťa viacero. Ani na jeden však nereagovali. Možno práve nie šťastný život pri rodičovskom krbe sa stal chlapcovi osudným.
„Ja som nechcel, ale keď predo mnou utekala, začalo ma to baviť,“ vypovedal na súde.
Nemala šancu. Ona pešo, on na ukradnutej motorke a nočné ulice vyľudnené. Napriek tomu sa jej podarilo dobehnúť až k domu, v ktorom po rozvode mala byt. Bola tu však sama, ostatné priestory slúžili administratíve. Možno práve strach zapríčinil, že kľúč v zámke sa nechcel otočiť. Róbert bol šikovnejší. Udrel ju po hlave a potom znova a znova.
„Prosila ma, aby som ju nechal, že mi zaplatí. Dvere do bytu som odomkol sám. Nechcela ísť so mnou, opäť sa bránila. Tak som ju bil ďalej. Zrazu sa však nehýbala a ja som odišiel.“
Prípad sa skončil tragicky. Ráno našli prví okoloidúci pred budovou mŕtve telo ženy. Súdni znalci skonštatovali, že po úderoch železnou tyčou do hlavy nemala šancu prežiť. Róbert svoj čin pred súdnym tribunálom oľutoval. Vraj bol opitý a zabiť ju nechcel. Súd mu ako mladistvému vymeral za mimoriadne surovú vraždu päť rokov, ktoré prežíva v nápravno-výchovnom ústave pre mladistvých.
Eva Ertlová
