lí na nikotíne
„Keď v rámci osvety chodíme po školách a meriame v dychu žiakov kysličník uhoľnatý, zisťujeme, že už 11-roční žiaci mali svoju rannú cigaretku,“ hovorí Adela Tomášová z Poradne zdravia pri Štátnom zdravotnom ústave v Žiline. To svedčí o tom, že spodná hranica novopečených fajčiarov neustále klesá. Najčastejšie ľudia začínajú fajčiť vo veku od 16 do 25 rokov. Je to zväčša z frajeriny, kedy sa chcú chlapci vytiahnuť a dievčatá sa domnievajú, že s cigaretou v ruke sú pre nich príťažlivejšie. Ojedinele sa k tomuto neduhu upínajú aj starší ľudia, býva to však zväčša pri nezvládnuteľných životných situáciách – rozvodoch, pohreboch, ochoreniach. Tak, ako existujú príčiny, prečo ľudia fajčiť začínajú, sú aj tie, prečo sa snažia s týmto zlozvykom skoncovať. Najčastejšie je to na základe varovných signálov v súvislosti so zdravotným stavom či nedostatočnou kondíciou. Čoraz častejšie je to však i pod tlakom zamestnávateľov. Mnohí totiž obmedzujú priestory i prestávky pre fajčiarov na minimum. Svoju úlohu zohráva neraz aj rodinné prostredie, keď deti tlačia na rodičov, aby nefajčili. „V minulosti sme sa pri odvykacích terapiách zameriavali na, takpovediac direktívne a rezolútne ukončenie fajčenia. Je však veľmi ťažké, aby sa človek, ktorý roky fajčil, takto vysporiadal s týmto problémom. Je prirodzené, že v čase psychickej krízy po cigarete opäť siahne. A my ho vtedy nemôžeme zatracovať, ale mu musíme pomôcť,“ pokračuje A. Tomášová. Aj keď Poradňa zdravia pri ŠZÚ v Žiline poskytuje poradenstvo a terapiu i za pomoci nikotínových náhrad, hodlajú sa v duchu „výchovy k nefajčeniu“ sústrediť najmä na prevenciu v školských, dokonca predškolských zariadeniach. Je totiž oveľa jednoduchšie, keď mládež fajčiť vôbec nezačne, akoby si potom mala od neho odvykať.Iveta Frolková
Ilustračné foto: Ján Krošlák
