en čo sa roztopili ľady, pltníci už na brehoch riek, ktoré boli na splavovanie plťami vhodné, pripravovali plte a vydávali sa s nimi po prúde. Nejeden z nich sa stal obeťou vody, nejeden pre pár korún, ktoré potreboval na zaopatrenie rodiny, dal život. To je však dávna minulosť. Ale nesmierne zaujímavá.
Životná tepna – Váh
Už v 13. storočí rieka Váh plnila mimoriadne významnú úlohu obchodného transportu. Východiskovým uzlom pltníctva bol Liptovský Hrádok. I ďalšie slovenské rieky však mali vo vývoji pltníctva svoj podiel. A vynechať z histórie severné Slovensko by bolo nesmiernou chybou. Po osídlení sa plte plavili i po Orave. Okrem dreva vozili i tovar z Poľska, ktorý do Trstenej dopravovali na vozoch. Bola to predovšetkým soľ a olovo. Pltnenie na Kysuci začínalo nad Čadcou, kde sa splavovali kmene stromov až od moravských a tešínskych hraníc. Pltníci často vyrážali aj zo Starej a Novej Bystrice, riečka Bystrica však bola splavná iba v časoch dažďa a topenia snehu.
Okrem prepravy tovaru sa plte využívali aj ako dopravný prostriedok, i keď to nebolo najpohodlnejšie cestovanie. Bolo však podstatne bezpečnejšie ako cestovanie po súši, kde šarapatili lúpežné skupiny.
S výstavbou železníc význam pltí upadal a používali sa už len príležitostne, na rekreačné plavby.
Tam okolo Strečna, cesta nebezpečná...
Ak chceme poznať históriu pltníctva, treba vedieť, že v nej je výrazným písmom zapísané aj Strečno. Vody Váhu v tomto regióne patrili zrejme k najnebezpečnejším úsekom. Existovali dva druhy nebezpečenstiev. Prvé súviselo s ľudovými poverami o vodníkoch, vílach, šarkanoch a zlých duchoch, ktorých pltnícka fantázia rozmiestnila po rôznych úsekoch Váhu. Oveľa nebezpečnejšie boli nebezpečenstvá reálne. Pre vážskych pltníkov to bola práve Strečnianska úžina. Prudký tok Váhu tu zdolával mnoho ostrých a nebezpečných zákrut, ktorým dominovali povestné bralá Margita a Besná.
Okrem toho tu vystupovali pevné flyšové vrstvy a skryté pod hladinou tvorili priečne ostré hrable a vlny. Nebezpečným miestom bol aj sútok Váhu s Kysucou pri Budatíne. O Strečne a pltníkoch písal Ján Botto, Janko Kráľ, Svetozár Hurban Vajanský, boli stredobodom záujmu maliara Miloša Benku a fotografa Karola Plicku.
Obnovené tradície
Kedysi sa tradovalo, že keď sa v Strečne narodil chlapec, dali ho na pekársku lopatu, vyniesli z domu, obrátili ho do vody a trikrát opakovali: „Živ sa z vody“. A chlapcovi už bolo prisúdené stať sa pltníkom.
Aj dnes sa niekoľko strečnianskych chlapcov venuje pltníctvu. Ktovie, či pri narodení podstúpili starý rituál, isté je však to, že museli absolvovať pltnícky „vodičák“. Pred niekoľkým rokmi sa totiž skupinka nadšencov zo Strečna rozhodla obnoviť pltnícku tradíciu v obci. Začali rozmýšľať o vyhovujúcom type pltí, o ich konštrukcii a zakrátko mohli vyskúšať prvé prototypy na testovacích jazdách. Dnes sú strečnianske plte turistickou atrakciou.
Z Barierovej do Strečna to na plti trvá necelú hodinku a je to zážitok na celý život. Pltníci, mladí chlapci cestujúcich vždy bezpečne dopravia do cieľa a okrem toho im poskytnú zaujímavé informácie o splavovanom úseku. Ukážu im, kde kedysi hrozili povestné bralá Margita a Besná, ktoré po druhej svetovej vojne odstrelili, vedia veľa o flóre aj faune a návštevníkom poskytnú aj jedinečný pohľad na oba strečnianske hrady, ktoré sú spolu viditeľné len z jediného miesta uprostred Váhu. Že plte vzbudzujú obrovský záujem vodičov áut, ktoré idú po hlavnej ceste, je samozrejmé. Dnes hlavne pre nich platí skutočnosť, že okolo Strečna je cesta nebezpečná.
Eva Bučová
Foto: autorka, aha
