sa stala hymnou účastníkov 2. ročníka Divadelnej Šuje, stretnutia detí a pedagógov zo špeciálnych základných škôl zo Žilinského a Trenčianskeho kraja.
Do Šuje ich prišlo v pondelok napoludnie viac ako sto. Ak k tomu pripočítame domácich a ďalších hostí, každý musí uznať, že školská záhrada dávno nezažila taký „rachot“. Za školou vyrástol velikánsky stan, ktorý tam postavili vojaci zo žilinského pluku CO, pod oknami riaditeľne burácala hudba, na jednom zo zosilňovačov trónil obrovský plyšový tiger, dar jedného zo sponzorov podujatia a odteraz aj maskot Špeciálnej základnej školy (ŠZŠ) v Šuji.
Skôr ako popoludní začal slávnostný program, privítali všetci medzi sebou milých hostí. Riaditeľku OPPP v Žiline Annu Velikú a zástupkyňu odboru školstva, mládeže a telesnej kultúry Krajského úradu v Žiline Annu Krušinovú, ktorá riaditeľke školy Janke Tőrőkovej a kolektívu pracovníkov odovzdala Pamätné listy, pri príležitosti 40. výročia založenia školy.
Kým trvali slávnostné príhovory, za bránou sa už pripravovali mažoretky zo súboru G. D. I. Junior Rajec na slávnostné defilé. Program začal biblickým príbehom „Narodenie Ježiša“ v podaní detí i pracovníkov ŠZŠ zo Šuje. Svoje umenie chceli predviesť aj deti z ostatných škôl, s radosťou však privítali prerušenie programu.
Ja som Edy
a toto sú moji kamaráti...
Takto by sa asi predstavili ďalší hostia, keby vedeli rozprávať. Vedia však len štekať, ale aj veľa iných vecí. Stretnutia s ozajstnými policajnými psíkmi nebývajú vecou každodennou. Do Šuje prišli, vlastne doviezli sa v autách, so svojími pánmi traja. Nadšenie detí nepoznalo medze. Obrovským potleskom odmeňovali výkony štvornohých pomocníkov polície, či im už predvádzali cviky poslušnosti, či vyhľadávali drogy, výbušniny alebo osoby. Chlapci sa zaujímali o zbrane, putá i mobilné telefóny, a na každú otázku dostali presnú odpoveď. Jeden zo šarvancov trval na tom, aby mu vyskúšali putá, len čo mu však zacvakli na ruke, jeho hrdinstvo sa rýchlo stratilo. Dievčatá zasa venovali svoju priazeň psíkom, pre ktorých je vraj pohladkanie a pekné slovo tou najväčšou odmenou.
Program musí ísť ďalej
Po rozlúčke s policajnými psami musela moderátorka podujatia Silvia Ponechalová vyhlásiť chvíľu na tanec, aby sa deti trochu spamätali z nezvyčajného zážitku. Potom už išlo všetko presne tak, ako bolo naplánované. Scénky sa striedali s pesničkami, básničkami, tancom, pantomímou i hudobnými vstupmi. Každá zo zúčastnených škôl sa naozaj mala čím pochváliť a výkony detí podali svedectvo o poctivej, trpezlivej a náročnej práci ich pedagógov. Nezáležalo na tom, či ide o deti z materskej školy, ŠZŠ, diagnostického centra či zo súboru G. D. I. alebo Čili divadla.
Noc plná strašidiel a zábavy...
Len ťažko sa dali deti od zábavy odlákať na také prozaické veci, akým bolo pre nich v tú chvíľu opekanie špekáčikov. A len čo zhltli posledné sústo, už sa opäť zvŕtali v rytme disko. Keď však Silvia priviedla k mikrofónu Janka a Miloša, príslušníkov OO PZ v Rajci, oheň osirel. Po ich úvodných slovách sa mikrofónu zmocnil malý, okrúhly Jožko zo ŠZŠ vo Svederníku a Silvia sa veru začala obávať o svoj džob. Nemohla však robiť nič, policajti ju práve obliekli do nepriestrelnej vesty a mala čo robiť, aby sa udržala na nohách. Jožko sa zatiaľ vyžíval v moderátorskom remesle, policajtom kládol nepredvídateľné otázky, obliekol sa do vesty, ktorá sa používa pri zastavovaní vozidiel, požičal si terčík a usmerňoval deti k policajnému autu, aby si vyskúšali vysielačky a sirény. Dokonca sa ponúkol, že by išiel s nimi na nočnú... Ich odchod mu skoro zlomil srdce.
Nemal však na to čas, lebo práve začínal strašidelný karneval, ktorý vyvrcholil tancom „bosoriek“ z G. D. I. Ešte pár pesničiek pri táboráku a bol čas na spánok. Chlapci sa nasťahovali do vojenského stanu, dievčence do tried. Oba priestory však ešte dlho do noci bzučali hlasmi detí, ktoré si rekapitulovali svoje dojmy.
Všetko sa raz končí...
V utorok napoludnie skončila i Divadelní Šuja. Deti sa snažili svoje dojmy prerozprávať vo výtvarnej forme a vzniklo niekoľko krásnych obrazov. Jožko kreslil, samozrejme, policajtov. Ostatných Silvia opäť lákala na improvizovaný tanečný parket a ani páliace slniečko nedokázalo tých najvytrvalejších unaviť a zahnať aspoň na chvíľu do tieňa. „Bolo to super. Je tu krásna záhrada, program bol vynikajúci, strava ešte lepšia. Istotne prídeme aj na budúci rok,“ tak zneli slová pedagógov, ktorí s deťmi prišli do Šuje. Slová vďaky patrili najmä riaditeľke Janke Tőrőkovej, jej dcéram Kataríne a Barbore, pracovníkom školy v Šuji, ktorí sa na príprave tohto super podujatia podieľali. Ale aj všetkým sponzorom, ktorí rôznymi formami prispeli, aby sa deti cítili čo najlepšie a nič im nechýbalo. Eva Bučová
Foto: autorka
