erzity zvolil 18. apríla kandidáta na post rektora. Z volieb vyšiel víťazne prof. Ján Bujňák. Nového rektora do funkcie vymenuje prezident. Slávnostná inaugurácia rektorov sa uskutoční 26. júna v Bratislave. Spoločne s prof. Jánom Bujňákom budú uvedení do funkcie rektorov od 2. júla tohto roka aj prof. Daniel Kluvanec, UKF Nitra, prof. Imrich Okenka, SPU Nitra a doc. Eduard Kostolanský, UCM Trnava.
Prof. Ing. Ján Bujňák, CSc.
sa narodil 23. 8. 1950 v Bijacovciach, okres Levoča.
• absolvent VŠD v roku 1973
• dizertácia obhájená a vedecká hodnosť kandidáta vied udelená v roku 1979
• menovanie ministrom za docenta v roku 1986
• menovanie prezidentom za univerzitného profesora v roku 1998
• rok pracoval ako projektant mostov, štyri roky prednášal na stavebnej fakulte Univerzity prírodných a technických vied v alžírskom Orane, dva roky na Vysokej škole inžinierskej v tuniskom Gabs
Pred zvolením za rektora ste boli akademickým funkcionárom Stavebnej fakulty. Ako ste delili svoj čas pre iné vysokoškolské aktivity?
Od roku 1994 po návrate z dlhodobého pracovného pobytu v zahraničí som bol päť rokov prodekanom Stavebnej fakulty pre vedecko-výskumnú činnosť a zahraničné vzťahy. V júni tohto roku mi uplynulo prvé trojročné obdobie dekana fakulty. Naši akademickí funkcionári neprestávajú byť učiteľmi. Vďaka schopným spolupracovníkom sme na fakulte riešili viaceré európske projekty. Výstupy z výskumu sme publikovali v časopisoch a zborníkoch konferencií, ako aj vo viacerých monografiách. Dve z nich spoločne s Politechnikou v poľskom Krakove. Integrácia do spoločnej Európy vyžaduje akceptovať európsku legislatívu aj pre stavebníctvo. Nielen preklad noriem, ale tiež návrh súvisiacich národných aplikačných dokumentov, tvorí dôležitú súčasť našej činnosti na fakulte. Poslaním univerzity je tiež slúžiť regiónu. Podieľame sa preto na projektovaní a overovaní významnejších stavieb na diaľnici, železnici a v mestskom komunikačnom systéme.
Funkcia rektora je najvyššia funkcia na škole. Koľko bolo kandidátov na rektorskú funkciu?
Naša univerzita prešla v ostatnom období produktívnym vývojom. Zaradila sa k popredným vzdelávacím inštitúciám. V náročných podmienkach súčasnosti je nevyhnutná kontinuita v tomto vývoji. Predpokladám, že o tejto potrebe boli presvedčení aj dvaja prorektori a dvaja ďalší dekani, ktorých tiež navrhli kandidovať vo voľbách na rektora.
Ako vnímate súčasné obdobie legislatívy pre vysoké školstvo? Ktorý z problémov bude mať u vás prioritu ?
Od apríla tohto roka platí nový zákon o vysokých školách. Pôvodne štátne školy sa stali verejnými vzdelávacími inštitúciami, nie s rozpočtom, ale iba so štátnymi dotáciami. Právna subjektivita sa z fakúlt presunula na rektorát. Vznikla príležitosť zlepšiť kooperáciu medzi univerzitnými pracoviskami, ktoré fungujú príliš izolovane, aj keď interdisciplinárne vzdelávanie charakterizuje súčasnú dobu. Delegovaním vhodných kompetencií dekanom sa môže zaviesť konkurencia do aktivít jednotlivých fakúlt, s cieľom udržať kvalitu, napriek nedostatočným finančným dotáciám.
Nový zákon inicializoval transformáciu vysokého školstva. Predpokladá implementáciu dvojstupňového vzdelávania. Po trojročnom všeobecnejšom bakalárskom štúdiu umožňuje dobrým študentom po dvoch rokoch získať ďalší inžiniersky diplom. Ministerstvo centrálne pripravuje novú sústavu študijných odborov, ďalej delených na študijné programy. Našou prioritou je tak úspešná reakreditácia študijných programov, ktoré poskytuje Žilinská univerzita. Veríme, že tento proces eliminuje neperspektívne odbory, ktoré zo zištných záujmov by mohli poskytovať vznikajúce súkromné školy. Našou ambíciou musí byť zvládnutie naznačenej transformácie tak, ako to už dokázali iné úspešné inštitúcie. Univerzita sa dlhodobo snaží sústrediť všetky pracoviská do hlavného centra na Veľkom diele. Jeho ďalšiu dôležitú výstavbu uskutočníme v priebehu nasledujúcich troch rokov.
Čo by ste adresovali ako výzvu kolegom a čo študentom?
Narastajúce poznatky zrelatívňujú stáročné pravdy a žiadajú reformovať doterajšie vyučovanie skôr na formovanie osobnosti. Klasická organizácia štúdia prestáva vyhovovať nárokom súčasnosti. Vysokoškolské štúdium musí formovať schopnosti vyššieho radu a excelenciu, zaisťujúcu trvalý rozvoj odboru i osobnosti. Nové technológie vzdelávania, vrátane celoživotného, musia obohatiť aktivity našej univerzity. Proces internacionalizácie vzdelávania umožní našim absolventom širšie uplatnenie, dokonca aj na medzinárodnom trhu práce. Skvalitňovanie vedecko-výskumnej činnosti je potrebné nielen v záujme získavania finančných zdrojov, ale aj pripravovanej kategorizácie vysokých škôl na výskumné a na iba vzdelávacie. Medzinárodné aktivity a projekty sa musia stať súčasťou práce aj ďalších pracovníkov univerzity.
Naznačené nové úlohy môžeme zvládnuť iba s podporou kvalitných ľudí. S mojimi spolupracovníkmi vynaložíme všetky naše schopnosti a úsilie, aby aj v zmenených podmienkach súčasnosti, vrátane legislatívnych noriem naša univerzita patrila ku kvalitným a progresívnym vzdelávacím inštitúciám.
Najmä študentov, ktorí chcú získať kvalitné vzdelanie, a nie iba diplom, vyzývam ku konštruktívnej spolupráci s pedagógmi a s vedením. Želal by som si, aby podobne ako predchádzajúce generácie absolventov, boli hrdí na svoju školu. Podporíme všetkých, ktorí prispejú k dobrému menu univerzity aj v iných oblastiach.
Vladimír Chmelár
