kej vyrovnanosti. Ak v zamestnaní kladieme dôraz na výkonnosť a väčšinu dňa trávime sústredení napríklad za počítačom, veľmi rýchlo sa psychicky, ale aj fyzicky vyčerpáme. Jednou z ciest, ako sa tomu vyhnúť, je pravidelné cvičenie. Cvičiť môžeme buď sami – podľa časopisov, letákov, videokaziet, alebo pod vedením inštruktorov vo fitnesscentrách. V prvom rade si treba naplánovať voľno na cvičenie, čo by malo byť aspoň dva- až trikrát týždenne. S cvičením môžeme začať kedykoľvek, pokiaľ fyzickú záťaž prispôsobíme veku a prípadným zdravotným obmedzeniam.
Každý, kto má záujem začať pravidelne cvičiť, by si mal uvedomiť, kde sú jeho hranice. Prvým kritériom je krvný tlak a srdcová frekvencia, druhým kritériom bolesť, ktorá signalizuje, že telo už má dosť. Cvičiť by sme mali iba po hranicu bolesti a pohyb vnímať ako príjemnú aktivitu, ktorej sa venujeme radi, a nie z prinútenia.
Cvičebná hodina by mohla vyzerať takto:
* Prvých 15 minút sa venujeme aeróbnym cvikom, aby sa organizmus rozohrial.
* Nasledujúcich 10 minút naťahujeme skrátené svaly.
* Ďalších 20 minút posilňujeme svalstvo, ktoré má tendenciu ochabovať, čiže sedacie a brušné svaly a svalstvo horných a dolných končatín. Dôležité je dbať na správne vykonávanie cvikov, teda nie švihom, ale ťahom a pomaly. Na každý cvik sa plne sústredíme a pravidelne pritom dýchame. Zadržiavanie dychu je veľkou chybou – svaly sa nemôžu dostatočne okysličovať a po cvičení sa môže dostaviť bolesť.
* Po posilňovaní 5 až 10 minút opäť naťahujeme svaly.
* Ďalších 15 minút venujeme cvičeniu na stacionárnom bicykli.
* Záver patrí strečingu. Pri pohybe sa do organizmu uvoľňujú hormóny šťastia endorfíny, ktoré vyvolávajú pocit pohody a pomáhajú odplavovať únavu a stres.
Vybral: (ti)
