osťažovala, že museli s manželom zrušiť letnú dovolenku pri mori. Práve v tom čase sa podrobila operácii a miesto k moru pôjde do kúpeľov. Vyzerala dobre, a tak som bola presvedčená, že zákrok sa vydaril a tie kúpele už budú len akousi formou oddychu, rekonvalescencie.
Daniela mi však smutne a so slzami v očiach povedala, že následok gynekologického zákroku je pre ňu príliš krutý – už nikdy nebude mať deti.
„Ale veď máš pekného zdravého syna.“
„Chceli sme viac detí, len nie hneď, postupne. Keby aspoň jedno jediné, nech by to už bolo čokoľvek. Veľmi som túžila po dievčatku a môj muž ani nehovoriac. Osud bol rýchlejší, už deti viac nebudeme mať.“
„Prosím ťa! Hlavne, že si v poriadku, s mužom si rozumiete, veď vaša láska trvá od školských lavíc a jedno dieťa stačí pre radosť i starosť. Ako učiteľke ti už musia deti liezť na nervy a nevieš, že práve učiteľské bývajú najhoršie?“
Mala som pocit, že presne tento druh povzbudenia potrebovala. Potom neskôr, keď sme sa občas stretli, mi pripadala spokojná, šťastná a vyrovnaná. Po materiálnej stránke im nechýbalo naozaj nič a muža jej ostatné ženy veru aj závideli. Bol to ten typ : čo oko vidí, to ruka spraví. Jediného vnuka si striedali a rozmaznávali starí rodičia a Daniela s manželom vyzerali ako šťastní zaľúbenci. Zrejme skutočne len vyzerali. Od priateľky som sa dozvedela, že Daniela je už rozvedená a jej manžel má už malého synčeka. Bol to pre mňa doslova šok.
„A čo ona ? Je sama so synom?“
„Neviem, či sama, možno má priateľa, ale so synom určite nie, ten ostal pri otcovi.“
„Prečo?“
„Preto, lebo tak sám chcel.“
Veď Daniela horko-ťažko dostala z bytu svoje veci, nič viac. Samozrejme, že syna chcela, súdila sa oň, ale on sa rozhodol sám. Položil matke jedinú otázku: „Čo mi môžeš dať?“ A potom na ňu chladne vychrlil, že nemieni s ňou živoriť z mizerného učiteľského platu v malom byte, keď otec sa rozhodol pre stavbu vlastného domu. Hocikedy si môže s partiou zažúrovať na chate, otec mu kúpil motorku, má super elektroniku. Vraj je zvyknutý na vyšší životný štandard, a ten mu ona nemôže poskytnúť. Chcela hovoriť niečo o materinskom cite, láske, ale on ju vysmial, vraj už nie je malé decko...
Tak, kúpiť sa dá už aj vlastné dieťa! Hrozné, ale skutočné.
Nedávno mi priateľka povedala, že Danielin jediný syn sa hneď po maturite musel oženiť a prírastok do rodiny čaká aj jeho otec, vraj to bude dievčatko.
Na jazyku ma nástojčivo pálila jediná otázka : Pozvali Danielu na svadbu jej jediného syna? Nevyslovila som ju. Bála som sa odpovede, a tak radšej verím, že Daniela bude aspoň šťastnou viacnásobnou starou mamou.
Anna Trúchla
