Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Pokračuje výstavba dopravnej infraštruktúry v regióne Žilina?

Výstavba diaľnic a celej dopravnej infraštruktúry

Profesor Ing. Ján MIKOLAJ, Csc.

sa narodil 19. 10. 1953 v Košiciach.

Promoval v roku 1977 na Vysokej škole dopravnej v Žiline. V rokoch 1977 až 1983 pracoval ako stavbyvedúci na rôznych dopravných stavbách. V roku 1983 nastúpil ako odborný asitstent na katedru železničného a cestného staviteľstva Vysokej školy dopravnej. V roku 1986 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu. Docentom sa stal v roku 1990. V rokoch 1993 až 1995 vykonával funkciu prodekana Stavebnej fakulty. Od roku 1995 až do roku 1998 pracoval vo funkcii generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest. V roku 1998 bol vymenovaný za profesora v odbore Teória a konštrukcie dopravných stavieb. Od 1999 Ján Mikolaj pôsobí ako profesor na katedre cestného staviteľstva Žilinskej univerzity. Je garantom vedného odboru Technológia stavieb, vyučuje predmety ekonomika a riadenie stavieb, management, rekonštrucia cestných komunikácií. Je garantom medzinárodného projektu v rámci V. rámcového projektu EÚ pre dopravnú infraštruktúru. Je riešiteľom etapy grantovej úlohy a tiež zodpovedným riešiteľom troch expertných projektov pre potreby praxe v oblasti ekonomického vyhodnotenia investičných projektov.

Skryť Vypnúť reklamu

S prof. Ing. Jánom Mikolajom, CSc., hovoríme na tému diaľnic, letísk i železníc

Výstavba diaľnic a celej dopravnej infraštruktúry má pre Slovensko a zvlášť žilinský región nesmierny význam. Pre rozvoj obchodu, hospodárstva, cestovného ruchu a vôbec rozvoja ekonomiky je nevyhnutné vytvoriť také podmienky, aké sa vyžadujú v Európskej únii. Dnes je už v praxi overenou pravdou, že prísun zahraničného kapitálu sa končí tam, kde končia diaľnice. Všetci zahraniční investori sa pýtajú, aké je diaľničné napojenie a aké sú perspektívy ich rozvoja. O tejto nanajvýš aktuálnej téme sme sa porozprávali s prof. Ing. Jánom Mikolajom, Csc.

Pán profesor, začnime zdôvodnením výstavby diaľnic a ciest.

Samotná výstavba diaľnic má značný národohospodársky význam. Dá sa veľmi ľahko vypočítať, že až 40 % z finančných prostriedkov sa vracia naspäť do rozpočtu formou daní a odvodov. Vytvára pracovné podmienky pre zamestnanie okolo 35 000 ľudí. Ak zoberieme do úvahy, že všetci majú rodiny, tak výstavba diaľnic živí takmer 100-tisíc ľudí, čo je už veľké mesto. Ak sú ľudia zamestnaní, štát ušetrí sa so- ciálnych výdavkoch. Výhodou je aj to, že pri výstavbe diaľnic je možné použiť takmer všetky materiály zo Slovenska. To umožní rozvoj ďalších odvetví, ako je výroba stavebných polotovarov, drevárska výroba, strojárska výroba a ďalšie.

Skryť Vypnúť reklamu

Význam výstavby diaľnic je aj v ochrane životného prostredia a znížení nehodovosti. Veď, čo je už cennejšie ako ľudský život. Tým, že diaľnica obchádza obce, sťahuje z nich aj dopravu a podstatne skvalitňuje život ľudí. Pokiaľ ide o mestá, snahou je viesť diaľnice ich okrajom, aby plnili úlohu vonkajších obchvatov a tým taktiež stiahli dopravu z centra. Ak ide diaľnica príliš ďaleko (napríklad Trnava), rieši iba tranzitnú dopravu a samotným mestám v riešení ich vnútorných problémov nepomôže.

Diaľnica má aj výhody, ktoré sa dosť ťažko vyhodnocujú, ale existujú. Mám na mysli zhodnocovanie územia. Zoberte si diaľnicu v okolí Trenčína či Beckova. Krajina vyzerá oveľa krajšie, úhľadnejšie, ako povedzme vo Sverepci.

To sú naozaj hodnoverné argumenty. Aká je teda situácia....

Skryť Vypnúť reklamu

Treba otvorene povedať, že do diaľnic sa dostala politika, výstavba sa sprofanovala, ustúpili odborné argumenty, a to na úkor nás všetkých. Dosť dlho trvalo, kým sa pochopilo, že výstavba diaľnic je naozaj existenčným problémom Slovenska.

Začiatkom roka 2001 bol schválený takzvaný B variant programu výstavby diaľnic. Tento predpokladal v našom regióne roku 2002 odovzdať do prevádzky úsek D 3 Čadca – obchvat, diaľničný privádzač v Žiline a prieskumnú štôlňu Višňové – Dubná Skala.

Na začiatku tohto roka vláda schválila informáciu o aktualizácii postupu výstavby diaľnic, v ktorej konštatuje, že Čadca obchvat a privádzač Žilina sa posúvajú na budúci rok.

Povedali ste, že výstavba diaľnic je existenčným problémom Slovenska. Čo v tejto súvislosti navrhujete?

Výstavbu diaľnic je potrebné organizovať koncepčne, treba odstraňovať kritické úseky a zároveň dokončovať súvislé úseky. Prvou prioritou je dokončenie úseku z Ladiec až po Žilinu. Tento úsek je, aj na základe medzinárodných štúdii, v rámci ktorých sa efektívnosť vyjadruje v eurách kvôli porovnaniu v jednotlivých štátoch, ako absolútne najhorší. Veľmi zlá situácia je na stavbe Ladce – Sverepec. Ak vezmeme do úvahy, že stavba sa začala už v roku 1997 a má sa dokončiť v roku 2005, čo predstavuje osem rokov výstavby, tak to je na úrovni rozvojových krajín.

Taktiež je potrebné konečne vyriešiť problém Považskej Bystrice, kde sa už štvrtý rok prešľapuje na mieste.

Stavba Vrtižer – Hričovské Podhradie, je taktiež už štvrtý rok zakonzervovaná. Taktiež zakonzervovaný tunel Ovčiarsko nebudí dobrý dojem. Týmto stavbám nepomohlo ani to, že sa takmer dva roky opätovne prehodnocovali nové varianty trás, a to tzv. Rajecký variant a Oščadnický variant. Odborné argumenty sa nakoniec presadili, ale stratili sa dva roky a na zakonzervovanie stavieb sa zbytočne minulo niekoľko desiatok miliónov korún. Preto je nevyhnutné všetky tieto stavby rozbehnúť a v priebehu troch rokov ich ukončené odovzdať do prevádzky. Taktiež do konca roku 2005 treba dokončiť úsek Žilina - Zwardoň, kde hrozí, že nás dokonca predbehnú aj Poliaci. Pritom tieto stavby nie sú pripravené ani investične, takže už dnes je rok 2005 ohrozený. Investične a finančne treba pripraviť i úsek medzi Žilinou a Martinom. Na Slovensku najdlhší tunel Višňové – Vrútky, takmer 8 km dlhý, začína byť nevyhnutnosťou, nakoľko jestvujúca komunikácia je kapacitne 2,5 krát prekročená, hovoria o tom aj časté dopravné nehody spôsobujúce niekoľkohodinové kolóny áut. Ak by sa už dnes začalo s výstavbou, a tá potrvá 5 rokov, tak súčasné spojenie sa dostane už do kolapsu.

Problémom výstavby diaľnic je najmä financovanie. Aké riešenia navrhujete?

Financovanie je naozaj vážny problém. Ale nie je možné ani to, že sa budeme donekonečna na nedostatok peňazí vyhovárať. Jednou z možností je využívať podporné programy v rámci prístupových konaní do Európskej Únie. Pre infraštrukturálne projekty sa ešte stále dajú získať pôžičky s výhodným úverom a dnes už aj z domácich bánk. Treťou možnosťou je zavedenie modelu spoplatnených diaľnic, tzv. koncesných spoločností. Tie na dobu 30 rokov dostanú od štátu v rámci koncesnej zmluvy právo na postavenie diaľnice a vyberania mýtneho. Po tejto dobe sa diaľnica prevedie na štát. Výhodou je to, že podstatnú časť financovania na seba preberú súkromné spoločnosti. Na túto formu sa pripravujú projekty pre tunelové stavby medzi Žilinou a Ružomberkom.

Ako vidíte koncepciu budovania ciest?

V súčasnosti je rozostavaný úsek obchvatu v Rajeckých Tepliciach, kde sa dokončenie stavby posúva až na budúci rok. V tomto roku by sa mala ukončiť rekonštrukcia križovatky (na Donovaly) v Ružomberku, opravy mostov v Svrčinovci, Bytči, a Hvozdnici. Dokončiť by sa mala aj rekonštrukcia cesty medzi Terchovou a Zázrivou. Začína sa rekonštrukcia cesty v Pružine.

Novopripravované stavby treba zaradiť do troch skupín. V prvej sú stavby, ktoré zlepšujú dopravnú a ekologickú situáciu v jednotlivých úsekoch. Tieto stavby musia z hľadiska efektívnosti zodpovedať ekonomickým kritériám. Tie napokon určujú aj poradie, či naliehavosť výstavby. Medzi úseky, ktoré sú investične pripravené a ktoré dosahujú potrebnú efektívnosť patria I/65 Horná Štubňa – obchvat, I/59 Podbieľ I. časť, I/59 Oravský Podzámok – Horná Lehota a Belá obchvat. Do druhého sledu (nižšia efektívnosť) sú zaradené úseky Rajec – Veľká Čierna, Čierne (bodová závada), Dolný Kubín (pruh pre pomalé vozidlá), Trstená obchvat. Musí sa však vyvinúť úsilie, aby sa na tieto stavby zabezpečili investičné prostriedky a mohlo sa začať s výstavbou. Do druhej a tretej skupiny patria havárie – najmä zosuvy a rekonštrukcia mostných objektov. Na mosty je taktiež metóda, ktorá na základe diagnostiky zostavuje poradie naliehavosti.

K dopravnej infraštruktúre patrí aj letecká doprava...

Pre región Žiliny má letecká doprava nesmierny význam. Musí umožniť spojenie do celého sveta. V dnešnej dobe má čas nesmiernu hodnotu, a preto aj cestovný čas musí byť veľmi krátky. Máme pripravenú koncepciu, v rámci ktorej bude letisko v Hričove opätovne zaradené do siete medzinárodných letísk s 24-hodinovou nepretržitou prevádzkou. Predpokladáme, že pružne, na základe potrieb, budú nepretržite premávať najmä menšie lietadlá, ktoré zabezpečia dopravu do okolitých destinácií (Bratislava, Viedeň, Praha, Mníchov, Brusel, Katowice atď.), odkiaľ sa už bude možné dostať do celého sveta. Pripravená je aj koncepcia tzv. národného prepravcu, aby štát v začiatkoch pomohol vytvoriť podmienky, ktoré by sa následne trhovými mechanizmami mohli ďalej samostatne rozvíjať.

Môžeme sa dotknúť aj problematiky železníc?

Železnice, žiaľ, sú a budú najväčším problémom pre štátny rozpočet. Ich zadlženosť sa z približne 28 mld. Sk v roku 1998 vyšplhala na viac ako 60 mld korún. To je bremeno, ktoré je ťažko riešiteľné. Vytvorením dvoch spoločností – jedna na prepravu, druhá na spravovanie trate, presunulo takmer celý dlh na druhú spoločnosť. Z hľadiska regiónu Žiliny bude dôležitá otázka zachovania regionálnych tratí. Na tie nemôžu platiť len kritéria trhu či efektívnosti, plnia aj sociálnu úlohu. Preto najmä v spolupráci s VÚC bude potrebné hľadať finančné modely, ktoré tieto trate zachovajú. Aj z dôvodu, že keď nie sú efektívne dnes, v krátkom čase môžu byť.Peter Malicher

Foto: archív

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Magazín SME Ženy už v predaji
  2. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  5. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  6. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 35 416
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 708
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 705
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 293
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 16 241
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 13 330
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 284
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 304
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 300
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 481
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Stavby budúcnosti s úctou k minulosti pozdvihnú úroveň architektúry mesta

Zaujímavé koncepty prináša dynamická developerská spoločnosť LICITOR.

Putovanie plagátmi Jana Rajlicha ml

Výstava bude prístupná verejnosti aj v novembri.

Pätnásťgólový Jakub Baranovič ťahá Hôrky za postupom

Hoci počas jesene strelil takmer polovicu gólov svojho mužstva, za ťahúňa sa nepovažuje. Vyzdvihuje snahu a bojovnosť svojich spoluhráčov a prezrádza, že v kabíne občas zaznie aj slovíčko postup.

Jakub Baranovič (OFK Hôrky).

Prímestské autobusy budú jazdiť v obmedzenom režime

V krajských autobusoch nezaznamenali ani jeden prípad nákazy COVID-19.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie na Covid-19 v liptovských mestách.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Už ste čítali?