Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Dobrý kôň pre agroturistiku musí byť do voza i do koča

Keď v Terchovej na Gazdovskom dvore U Janka sená s

ušili

Ráno začínajú kŕmením, kone vyvedú na pastvinu, vyčistia stajne, vyvezú hnoj a ani potom, ako by si náhodou niekto myslel, neoddychujú. Treba doviezť seno, poriadok urobiť a obrobiť 20 hektárov, aby bolo stále z čoho chovať, v lete i v zime. A navyše pribúda údržba strojov, treba sa postarať o pastviny, vykášať popri elektrických obvodoch, kde sa kone pasú, ošetrovať sedlá, postroje, sane, koče a nesmú zabúdať na rodinu, veď traja synovia si tiež vyžadujú starostlivosť. Aj keď treba povedať, okrem toho najmladšieho Miška, ktorý má necelé tri roky, dvaja starší chlapci, 10-ročný Martin a 13-ročný Jurko už výdatne rodičom v hospodárení pomáhajú. Tak žijú manželia Ján a Oľga Grondžákovci v Terchovej-Hornej Tižine, ktorí sa rozhodli venovať svoj život agroturistike. Keď pred niekoľkými rokmi začínali, mali svoju predstavu. Dnes vidia, že omnoho ideálnejšiu, ako je súčasná realita. Mysleli si, že to bude jednoduchšie. Zistili však, že uživiť sa takýmto spôsobom, je drina od rána do neskorých večerných hodín.

Skryť Vypnúť reklamu

O gazdovaní

nemal takmer potuchu

Ján Grondžák nepochádza z Terchovej. „Ja som vlastne nevesta, lebo som sa do Terchovej priženil,“ hovorí s úsmevom. Keď sa ho pýtam, prečo sa rozhodol pre koníky, hovorí, že ho to odmalička ku koňom ťahalo, napriek tomu, že vraj nijako zvlášť ku gazdovaniu nebol vychovávaný.

Po príchode na Gazdovský dvor manželov Grondžákovcov nás privítala sympatická, príjemná mladá žena. „Náš najmladší syn práve spí. Starší chlapci sa však oň postarajú. Chcete sa ísť pozrieť na pastviny?“ Samozrejme, že áno, odpovedali sme. A tak sme išli. O chvíľu nás už čakala takmer rozprávková idyla. Kopcom v Hornej Tižine totiž nič nechýbalo. Bolo vidieť všetko – kopec Pupov, kde sa na jednej z usadlostí narodil legendárny Juraj Jánošík, Rozsutec, takmer celú Terchovú, políčka a lazy tohto prekrásneho terchovského kraja. Na lúke, ktorá bola našim prvým cieľom, Ján Grondžák práve sená zhrabával spoločne so svokrou, pani Nogovou. Našiel si však chvíľku čas a hovorí: „ Keď to neurobíme a tie sená opäť zmoknú, budeme mať problémy. Veď naše kone potrebujú kvalitnú stravu a musíme sa krmivom zásobiť aj na nepriaznivé obdobie,“ vysvetlil nám situáciu. Každý kôň potrebuje totiž denne 13 až 15 kilogramov sena. Keď sa pasie, tak asi päť kilogramov. Navyše štvrť balíka slamy ako podstieľku, približne päť kilogramov jadrovín (jačmený šrot a ovos) a keď sú koníčky vo väčšej záťaži, tak sa im ešte pridáva dva-trikrát do týždňa ľanové semiačko a, samozrejme, aj ďalšie produkty. „Je to dobré na dýchanie a aj na lesk srsti. Naše kone podkúvame približne každých šesť až osem týždňov, hrivy im striháme, kúpeme ich, vyčesávame. Stále je to robota dokola a je jej toľko, že aj keď všetci robíme, tak nestíhame. Okrem koní máme totiž aj iné domáce zvieratá a tie si tiež vyžadujú svoje. Jednoducho také malé hospodárstvo,“ hovorí Ján Grondžák. Veľa času nemal ani tentoraz, veď v tomto prípade doslova platí, že robota nie je zajac a neutečie, ale napriek tomu nás zaviedol o kúsok vyššie, kde sa po pastvine preháňali jeho koníky. Vstúpili sme do ohrady, ktorá je elektricky zabezpečená. Najmä z dôvodu, aby sa kone náhodou nesplašili a neušli. Vždy ich totiž upozorní, odkiaľ pokiaľ môžu ísť. Aj nás privítali, najprv síce nevšímavo, neskôr jemným zaerdžaním. No, a keď k nim prišli deti Viktória a Martinko, nechali sa jemnou detskou rúčkou i pohladkať. Samozrejme, všetko sa to udialo pod ostražitým pohľadom majiteľov týchto ušľachtilých zvierat. Lebo aj kôň má svoju povahu a dobrý gazda časom zistí, akú. Manželom Grondžákovcom je srdcu najbližšia kobylka Wirla. Má už aj žriebätá i chuť do roboty. Je poslušná, temperamentná a pokojná. Napríklad vtedy, keď treba deti voziť. Jednoducho taká, ako sa hovorí, aj do voza aj do koča. „ Každý kôň má svoju povahu a najmä na turistiku musí ísť kôň s dobrou povahou, s pokojným charakterom, nesmie mať úmysel uhryznúť, kopnúť alebo niečo podobné. Je to aj otázka výchovy, ale niektoré sú zlomyseľné. Kôň odmalička skúša, čo si môže dovoľovať, či pohrýzť, či kopnúť. Ak to urobí, musí byť aj patrične potrestaný. Aj keď ľudia to niekedy nechápu, keď napríklad koňa pacneme. Pokladajú to za týranie zvierat. Kôň však takisto potrebuje pevnú ruku a keď ju nemá, tak potom je aj roztopašný. Na druhej strane aj kôň vie človeka odhadnúť. Napríklad Samara sme kúpili od gazdu z Moravy. Po dvoch rokoch sa naňho bývalý majiteľ prišiel pozrieť a kôň ho vôbec k sebe nepustil. A pritom cudzí ľudia k nemu chodia, nič im neurobí, so všetkými je v pohode. Toho svojho gazdu však nemá rád. Už len keď počul jeho hlas, tak začal reagovať výstražne,“ hovorí gazda Grondžák.

Skryť Vypnúť reklamu

Agroturisika nie je prechádzka po zelenej lúke

Už roky sa u nás proklamuje, že agroturistika, je odvetvie turizmu a cestovného ruchu, ktoré má na Slovensku šancu. Mnohí s ňou začali, a po niekoľkých rokoch, keď zistili, že to nespĺňa ich predstavy, aj skončili. Spýtali sme sa, čo teda brzdí rozvoj agroturizmu: „V prvom rade by mal štát viac rozvíjať podmienky pre túto oblasť, uľahčiť začínanie, pomôcť s úvermi, projektmi a pomôcť i poradenstvom. Tých povolaní má totiž človek v agroturistike, obrazne povedné, za jednu výplatu, veľa. Aj ja robím mechanika, šoféra, chovateľa, chodím v sedle ako inštruktor, a robím veľa ďalších robôt. Keď človek chová ovcu, kozu alebo kravu, tak osoh z toho zvieraťa je každý deň, ale z koňa len vtedy, keď pracuje. Samotná práca so zvieratami je tvrdá drina, často je všetko proti človeku. V lete, keď je sezóna a treba sená sušiť, chodí najviac ľudí, ktorí chcú využiť naše služby. Keď zaprší, nemôžeme robiť ani sená a ľudia takisto nechodia. Takže, keď prší, stojíme, keď svieti slnko, tak sa nezastavíme od rána do večera. Je to jednoducho zhon. A ďalšia vec, kôň to nie je bicykel. Nemôžete ho odložiť a povedať mu, o mesiac keď zarobíš, dostaneš aj žrať. Musíte sa oňho postarať, či stojí alebo pracuje. A hlavne kone, určené na turistiku sa rýchlejšie opotrebovávajú. Starostlivosť o ne musí byť väčšia. Niekedy pracujú 6 až 10 hodín denne, dostanú poriadne zabrať a niekedy aj týždeň stoja, alebo sú vo výbehu. Je to dosť nepravidelné“, hovorí gazda.

Skryť Vypnúť reklamu

A tak si pomáhajú manželia Grondžákovci, ako vedia. Neuživia ich totiž len služby, ktoré poskytujú prostredníctvom koní na turistiku v lete i v zime. Nevyhnutné je pre turistov zabezpečiť aj ubytovanie. Aby mali k dispozícii posteľ, sociálne zariadenia, stravu, prípadne kuchynku s chladničkou. Toto všetko ponúkajú i na Gazdovskom dvore u Grondžákovcov.

Turista si vyberá

Manželia Grondžákovci sa vždy snažia vyjsť hosťom v ústrety. Okrem turistického jazdenia môžu využiť kurzy jazdenia, jazdu na koni, v koči i na saniach. Pritom nesmú so svojími koníkmi chýbať vari na žiadnej akcii nielen v Terchovej, či sú to Jánošíkove dni, Mikuláš i rôzne preteky. No, ale vráťme sa k turistike. Nechýbajú výlety na koníkoch jednodňové i dvojdňové, podľa potreby aj so stravou a všeličo iné. Vždy to závisí od želania turistu a reálnych možností. Najviac ich služby využívajú Poliaci, Česi a Nemci. Často odchádzajú so slovami, že sa opäť vrátia. Veď romantika je pre nich dôležitá. Ubytovaní sú pri dlhších výletoch na gazdovských usadlostiach, v horskom prostredí, no a najmä pre starších ľudí je zážitkom vari na celý život vychádzka v kočoch, či na saniach. Medzitým ešte nejaké to opekanie, syr a žinčica na salaši. No, a našinec, ten je zasa zväčša svojský – dať nejakú tú stovku za to, aby si sadol na koňa, je problém, ale, ak ich má opáliť napríklad v reštaurácii, urobí to ľavou rukou... No, a tí solventnejší, čo majú na drahé autá, tí nemajú problém kúpiť si aj svojho koňa. Tí, takéto služby nepotrebujú. Takže aj v tejto sfére, ako vari všade, chýba stredná vrstva ľudí – taká, čo aj keď si zaplatí výlet na koni (a pritom to nie je veľká suma), nebude si musieť na druhý deň požičiavať na živobytie. „Máme, samozrejme, všelijaké zážitky a skúsenosti. Pred časom sa nám napríklad stalo, že sme mali voziť svadbu. Všetko sme nachystali, koníka i seba vyštafírovali, no minimálne poldňová robota. A keď už bolo všetko hotové, prišiel telefonát, že mladoženáča seklo v krížoch a z romantickej svadby nič nebude... A výsledok pre nás? Narobili sme sa a osoh žiadny. Takže, aj také veci sa stávajú. No, a potom chodia aj takí ľudia, ktorí videli jazdu na koni len v televízii a myslia si, že to hneď na prvý šup zvládnu. Vtedy je dôležité nedať sa vyprovokovať, byť neoblomný. Lebo chcú hneď cválať a nevedia ísť na koni poriadne ani krokom. Nemajú skúsenosti, nevedia často, čo ich čaká. Naše kone sú spoľahlivé, ale občas si napríklad môže koník v sedle s pasažierom poskočiť od radosti a dotyčný už nevie, čo sa deje. No, ale to už patrí k našej práci – musíme byť odborníci, zanietenci, ale i psychológovia,“ hovorí Ján Grondžák. V zime zasa prevažne jazdia na saniach. Majú však i náročnejších turistov, ktorí si chcú zacválať aj v snehu. Koníky však v tomto ročnom období využívajú aj na vývoz hnoja, lebo technikou sa do terénu nedostanú. No, a aby nezleniveli, nesmú chýbať na pretekoch gazdovských koní, ktorých na Slovensku pribúda, a kde si veru zatiaľ počínajú zdatne.

A čo hovorí domáca pani? „Neľutujem, že som si s manželom zvolila takýto život. Som spokojná aj preto, že to vidím na deťoch. Nemajú záujem odbiehať, doma majú nielen zvieratá, ale aj ľudí. Samozrejme, že si idú zahrať aj futbal s chalanmi. Ale neflákajú sa, netúlajú, a to ma veľmi teší.“ A čo dodáva manžel: „Sem-tam sa objavia aj zdravotné problémy, najmä kríže ma nechcú poslúchať, ale chceli by sme v tom pokračovať, aj keď ako vravím, zbohatnúť sa z agroturistiky nedá.“ Majú aj ďalšie plány, napríklad postaviť na svojom Gazdovskom dvore malý penzión. Chuti a elánu majú dosť, len aby vraj zdravie slúžilo... V každom prípade na svojom gazdovskom dvore každého radi privítajú, o čom sme sa presvedčili sami.

Eva Ertlová

Foto: Marián Žiško

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  9. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  10. Pomáhajte čítaním
  1. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  2. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  3. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  4. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  6. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  7. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  8. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  9. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  10. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 942
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 24 043
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 483
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 017
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 449
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 534
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 658
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 648
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 541
  10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 10 087
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Stavby budúcnosti s úctou k minulosti pozdvihnú úroveň architektúry mesta

Zaujímavé koncepty prináša dynamická developerská spoločnosť LICITOR.

Slavomír Bodis: "Bývanie je základná ľudská potreba."

Spoločnosť Istrofinal pôsobí na trhu s nehnuteľnosťami už 20 rokov. Vo svojich aktivitách kladie dôraz na trvalú udržateľnosť každého projektu. V súčasnosti ich majú rozpracovaných niekoľko.

Vizualizácia vstupu do Elektrární.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odzneli v utorňajšej diskusii vedenia mesta a významných developerov zo Žiliny.

Mesto Žilina zháňa dobrovoľníkov na celoplošné testovanie

Záujemcovia by mali byť vo veku od 18 do 50 rokov.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Celoplošné testovanie v Nových Zámkoch a Šuranoch: ZOZNAM odberných miest

Testovať sa bude aj v kine či športovej hale. Fungovať bude aj pojazdné odberné miesto.

Banská Bystrica zverejnila zoznam odberných miest ( + Zoznam)

Mesto sa pripravuje na celoplošné testovanie obyvateľov, sú známe odberné miesta. Bude ich 68.

Už ste čítali?