Hrdia sa bohatým numizmatickým fondom
História I. - sekcia novších dejín Považského múzea v Žiline - začala svoju činnosť v roku 1959 a v súčasnosti jej zbierkový fond obsahuje vyše 7 000 zbierkových predmetov. Podľa tematickej skladby je rozčlenený do týchto základných tematických celkov: politické a spoločenské pomery, priemysel a obchod, školstvo a kultúra, telovýchova a šport. Samostatnú skupinu tvorí fotografický materiál. Fotografie dopĺňajú pohľad na mnohé udalosti politického a spoločenského života.
Od roku 1998 sa získalo do fondu vyše 500 kusov historických pohľadníc Žiliny a blízkeho okolia.
Historické pohľadnice majú dnes veľkú dokumentárnu hodnotu. Často sú jediným historickým obrazovým dokumentom zachytávajúcim nielen významné udalosti a osobnosti danej doby, ale podávajú svedectvo napríklad i o stavebnom vývoji, dobovom oblečení, ľudových zvykoch a podobne.
Obdobie dvoch svetových vojen je vo fonde zastúpené vojenskými uniformami, vyznamenaniami, dokladmi k ich udeleniu, vojenskou výzbrojou a výstrojom. Zaujímavú skupinu tvoria predmety dokumentujúce účasť našich vojakov v zahraničných légiách.
Cenným materiálom k dejinám priemyslu a obchodu sú zachované výrobky jednotlivých firiem, firemné tlače, katalógy, cenníky a prospekty. K najtypickejším obchodným dokumentom sa radia živnostenské a výučné listy, graficky zdobené atribútmi obchodnej živnosti. Informačnú hodnotu majú i súbory účtov a faktúr, na ktorých sa už pred prvou svetovou vojnou objavujú hlavičky s grafickými vyobrazeniami danej firmy, jej výrobkov a ocenení.
Žiline patrilo vždy významné miesto i v oblasti školstva a kultúry. Zbierkový fond dokumentujúci školstvo obsahuje výročné správy škôl, vysvedčenia, diplomy, učebnice, školské pomôcky a fotografický materiál.
Históriu žilinského športu a telovýchovy zachytáva najmä športová fotografia, zobrazujúca všetky druhy športu a telovýchovnej činnosti. Okrem fotodokumentačného materiálu sú to športové medaily a plakety, vlajky a odznaky, dobové športové potreby - lyže, korčule, sánky a iné.
Na výstave Akvizície sú zastúpené zbierkové predmety z každého tematického celku. Záujemcovia o podrobnejšie zoznámenie sa so zbierkovým fondom sekcie môžu navštíviť výstavnú sálu Budatínskeho zámku v dňoch 24. a 25. júla 2002, od 8,00 - 15.00 h, kedy budú prebiehať konzultačné dni sekcie.
Súčasťou sekcie je i numizmatický fond. Tvorí ho vyše 2 000 kusov mincí, medailí a papierových platidiel. Dôležitú zložku prírastkov numizmatickej zbierky tvoria nálezy získané z archeologického výskumu. Najvzácnejšie sú antické mince, ktoré predstavujú kus dávnej histórie. V roku 1997 sa podarilo získať do numizmatického fondu časť hromadného nálezu rímskych mincí. Ide o 131 kusov bronzových mincí rôznych nominálov pochádzajúcich z 1. - 4. storočia. Numizmatická zbierka múzea obsahuje okrem antických mincí i mince všetkých období uhorského mincovníctva (denárová, grošová, toliarová a korunová mena). Časť zbierky tvoria pamätné mince a medaily, z posledného obdobia papierové platidlá.
V roku 1998 získalo múzeum do numizmatickej zbierky vzácnu časť depotu byzantských mincí. Tvorí ho 40 kusov odseknutých častí medených byzantských mincí zvaných scyphaty, a to razieb panovníkov z rodu Komnenovcov (12. storočie). Všetky sú jedného typu, s jednou postavou cisára, s dvojicou postáv cisárov, so svätými a sú z medi alebo bronzu. Pravdepodobne boli majetkom niektorého z účastníkov druhej (1147 - 1149) alebo tretej krížovej výpravy (bola v r. 1189 - 1192), ktorý sa dostal na Slovensko, resp. prechádzal do Poľska. Podobné poklady častí scyphátov sa nachádzajú v dosť hojnom počte na území Balkánu. Súvisia s križiakmi prechádzajúcimi Bulharskou ríšou do Byzancie a Palestíny. Jednotliví križiaci neraz nadväzovali obchodné styky s miestnymi obyvateľmi. Po čase zistili, že veľké medené mince s postavami cisárov a svätcov sú pre bežných ľudí príliš hodnotné (majú veľkú kurzovú cenu). Preto prišli na myšlienku deliť tieto mince na menšie časti, ktoré, pretože mali vlastnú cenu, potom samostatne obiehali medzi ľuďmi. Ľudia si z nich vytvárali väčšie domáce hotovosti, ukrývané pri rôznych príležitostiach do zeme. Z hľadiska historickej interpretácie nálezu patrí medzi najvýznamnejšie nálezy objavené u nás v 20. storočí. Je jediným depotom odseknutých častí medených byzantských scyphátov v podunajskej oblasti a je významný v rámci sledovania celoslovenských dejín, resp. pri sledovaní kultúrno-spoločenských kontaktov v rámci celej Európy.
Mária Okániková,
Považské múzeum v Žiline