Povedzme si úprimne: koľkým sa ich priania vyplnili a stali sa skutočnosťou? V dnešnej dobe je človek rád, že nejakú prácu, ktorá by ho uživila, má a neuvažuje nad tým, či ho zamestnanie baví alebo nie. Ale nájdu sa aj takí šťastlivci, ktorým je povolanie najmä koníčkom a až potom zárobkovou činnosťou. Mnohí z nás si odkrútia osem a pol hodiny, zabuchnú dvere na kancelárii, hodia prácu za hlavu a idú bezstarostne domov. A ako sa vyrovnávajú niektorí ľudia so svojím zaujímavým, ale náročným povolaním?
Redaktorka v novinách: „Práca v redakcii je vyčerpávajúca...“
„Robiť noviny je práca veľmi náročná na čas a intelekt. Vyžaduje si najmä trpezlivosť a chuť pracovať. Človek sa nesmie pozerať na to, že sa mu skončil pracový čas, ale na to, či článok, ktorý napísal, je dokonalý, taký, aký si predstavoval pred začatím písania. Ak nie, musí začať odznova a celkom inak. Správny novinár nikdy neulahodí všetkým čitateľom jedným článkom, preto musí čeliť aj každodennej kritike zo strany čitateľov. Pri tvorbe článku myslí na to, aby niekomu svojím novinárskym prejavom nejako neublížil, ale na druhej strane novinárčina je veľmi zaujímavá a krásna práca. Každý deň sa zoznamujem s mnohými ľuďmi, stereotyp v nej neexistuje. Ráno nikdy neviem, na čom budem pracovať počas dňa. Mám ju veľmi rada a neviem si predstaviť pre seba krajšie a zaujímavejšie povolanie.“
Príslušník polície: „Pred obhliadkou mŕtvoly si dali panáka...“
„Mne sa môj sen z detstva síce vyplnil, ale nikdy by som nepovedal, aká náročná a zodpovedná práca to môže byť. Nepáči sa mi na nej to množstvo papierovania, zbytočná byrokracia a nedostatočné technické vybavenie. Zbytočne som z toho nervózny a podráždený, čo sa prejaví aj doma, keď prídem. Uvedomujem si, že vyvolávam nezmyselné hádky s blízkymi. Mnohí iní policajti sú zase pod iným tlakom. Prácu im znepríjemňujú vraždy, zastrašovanie a vydieranie. Môžu sa potom správať násilnícky voči svojej rodine alebo podľahnú alkoholu. Ale myslím si, že každý, kto sa pre toto povolanie rozhodol, musí s týmito situáciami rátať a čo najlepšie sa s nimi vyrovnať. Napríklad taká obhliadka mŕtvoly dokáže potrápiť žalúdok nie jedného policajta. V minulosti mali policajti povolené pred obhliadkou dať si „panáka“, v súčasnosti to nie je možné. Svoju prácu mám aj napriek tomu všetkému rád, pretože jej cieľom je pomáhať ľuďom.“
Zdravotná sestra: „Na smrť si nemožno zvyknúť...“
„Je mi ľúto každého pacienta, ktorý k nám príde. Sú mi blízki ako ľudia a doteraz sa s tým nemôžem vyrovnať, pretože u niektorých som svedkom ich umierania a nemôžem proti tomu nič urobiť. Pravdaže, tieto problémy a skúsenosti si nosím so sebou domov a často nad nimi premýšľam. Aj napriek tomu, že už dlhé roky pracujem s ťažko chorými pacientmi, nezvykla som si, na smrť si nemožno zvyknúť, vždy sa to človeka dotkne. Ale na druhej strane, mám obrovskú radosť z pacientov, ktorí sa vyliečia a chodia k nám iba na pravidelné kontroly. Je to veľmi dobrý pocit, že nie sme proti chorobe takí úplne bezmocní a niektorých ľudí dokážeme aj vyliečiť a zachrániť im život.“
(na)