Bol to sympaťák, najmä keď bežal smerom odo mňa
Najmä rekreanti v kempoch či chatkových oblastiach sú zvyknutí na to, že občas medzi nich zavítajú mackovia a s radosťou sa prehrabávajú v kontajneroch. Možno by sa im dovolenka bez ich prítomnosti ani nerátala.
Radosť z pohľadu na robustné a vraj vcelku plaché zviera však ľudí prejde, keď im klopú priamo na dvere alebo si dokonca chcú svoj pelech urobiť v stane medzi ľuďmi, ako sa kdesi stalo pred časom, keď robustný medveď zobudil v stane dvoch nič netušiacich turistov. Nuž veru, po takom budíčku asi nikto netúži. Takisto netúžil po stretnutí s medveďom ani jeden náš čitateľ, ktorý nám opísal tento príbeh: „Pravidelne chodím so svojím vlčiakom Dagom na prechádzku k potoku, ktorý tečie blízko za našou dedinou. Prechádzame okolo záhrad a sadov, ktoré sú súčasťou obce. Tak to bolo aj ktorýsi večer. Pokojne sme obzerali políčka, aj žito, okolo ktorého sme prechádzali. Zrazu len čosi zašuchotalo a v tom okamihu som sa díval do očí mackovi, ktorý vynoril hlavu zo žita asi desať metrov odo mňa. Zamrazilo ma v zátylku a akosi automaticky som skríkol: „Dago, k nohe!“ Psa som totiž chvíľu predtým pustil z vodidla. Mal som šťastie, povel pochopili obidvaja, a správne. Pes sa rozbehol smerom ku mne a vari 80-kilogramový medveď smerom odo mňa za potok. „Je to inteligent a sympaťák, keď bežal smerom odo mňa,“ povedal som si v duchu s hlbokým výdychom. Bolo však po prechádzke. Rýchlym krokom som sa aj so svojím psom pobral domov. Až potom mi to došlo. Čo, keby sa macko rozhodol ináč? Nuž veru, ďaleko by som, a ešte v čižmách, nebol ušiel ... Kto nezažil, neuverí,“ skončil svoj príbeh náš čitateľ.
Nie je ojedinelý. Fakt je ten, že medvede sa v poslednom období rozhodli žiť priamo medzi ľuďmi. Svedčia o tom aj nie ojedinelé prípady, keď sa prechádzajú priamo po ceste v obci.
Eva Ertlová
Foto: Ján Krošlák
