dvíhal aj minister Šimko
Strečno - Po vlaňajšej premiére splavenia 7,5 kilometrového úseku Váhu si Mikuláš Dzurinda opäť sadol na plť. „Som nesmierne rád, že som si to mohol zopakovať,“ povedal krátko potom, ako vystúpil. Veslo ho síce nelákalo, na budúci rok si však možno trúfne dokonca vo Váhu aj zaplávať.
Tentoraz si zavolal aj posilu, ministra vnútra Ivana Šimka. Premiér sa vlani priznal, že na plť sadal so strachom, dnes sa cítil bezpečne. Možno aj vďaka Šimkovi. „Spoľahol som sa na to, že keď to premiér vlani prešiel bez problémov, zvládneme to aj teraz,“ hovorí o svojej premiére na plti minister vnútra. Ale ani on nevedel vysvetliť, ako sa na plavidle objavila nábojnica ráže deväť. „Jednoducho sa zohol a zodvihol ju, neviem ako sa tam dostala,“ hovorí jeden z pltníkov.
Na úseku medzi Bariérovou a Strečnom na cestujúcich čaká plavba nielen na pokojnej vode. Kto trasu nepozná, vystúpi na konci s mokrými topánkami. Vlani sa o tom presvedčil aj Dzurinda. Teraz si už dal pozor a upozornil aj svojich kolegov. Tí poslušne zdvíhali nohy pri každej vlne a topánky to tentoraz prežili bez ujmy.
Bez ujmy skončili aj samotní politici, ktorých obkolesili väčšinou nespokojní Strečňania. Na pretrase bola ako vždy nezamestnanosť, privatizácia strategických podnikov, zdravotníctvo. Navzájom porovnávali, kto koľko a kedy rozkradol a akú vilu si za to postavil.
„Ale aj tak si myslím, že kampaň je teraz oveľa pokojnejšia ako pred štyrmi rokmi. Mám za sebou obdobie, keď na mňa hádzali vajcia na mäkko i na tvrdo, keď mi hádzali pripínačky pod kolesá. Dnes sa mi chlapi otvorene predstavili ako slotovec či mečiarovec, ale našli sme spoločnú reč,“ povedal premiér.
Novodobé splavovanie Váhu funguje v Strečne tretí rok a záujem stále narastá. Pltníci vlani preplavili asi 2000 ľudí, tohtoročná sezóna by vraj mohla byť ešte lepšia. Tento tradičný spôsob vodnej dopravy zažil najväčší rozkvet najmä v 18. a 19. storočí, neskôr ho vytlačila železnica. Strečno má v histórii pltníctva svoje významné miesto – práve tu totiž vzbudzovali strach povestné bralá Margita a Besná. Ešte aj dnes sa v týchto miestach pokojné úseky striedajú s búrlivými perejami. Od roku 1927 sa ich však už netreba obávať, vtedy ich totiž odstrelili a kamenivo použili pri výstavbe železnice. Trasa je však jediným úsekom Váhu, ktorý nepoznačila industrializácia. Počas takmer hodinovej plavby za sprievodného slova pltníkov sa cestujúci plavia nielen okolo povestných brál, ale popod dva stredoveké hrady – Starý hrad a Strečno.
Text a foto: Andrea Harmanová