ntátoch, zločinoch a podobne. Dopodrobna sú rozobraté prípady, kde síce vybuchol granát, ale nikomu sa nič nestalo. Len tak, pre informáciu. Alebo je opísaný transport človeka, ktorý sa má vo väzení lepšie ako niektoré rodiny.
Ale ako často počujeme o záslužných činoch niektorých ľudí? Len veľmi zriedkavo. Veď načo rozprávať o dobročinnosti?! Tá predsa nepritiahne divákov pred televíznu obrazovku...
Takto zmýšľajú mnohí z nás. Radšej do seba tlačme informácie o násilí, brutalite, zlobe – a bude tu stále viac detských domovov, kde žijú utýrané deti, bude tu väčší počet rozvedených manželstiev. No a keď ľudia takto uvidia svet okolo seba, prečo by mali mať deti, ktoré vyrastajú v takomto prostredí? To radšej budú bezdetní. A ľudstvo začne pomaly vymierať.
Zuzana Kubová, študentka Gymnázia sv. Františka v Žiline