ia. Východnú stranu námestia tvorilo pôvodne desať domov, z ktorých sa v polovici 19. storočia zachovalo len osem, čo je i dnešný stav. Z nich sa len v domoch s číslami 28, 29, 31 a 32 zachovali stredoveké suterény, pričom v dome číslo 29 sa zachovalo i gotické schodisko. Táto strana námestia začína domom č. 25. Patril od r. 1835 rodine Bittčankých, ktorá tu mala poštu. S prevládajúcim renesančným slohom - a čiastočne s klasicistickým - kontrastuje dom číslo 27 - obchod s odevmi, ktorý bol novopostavený v roku 1933 podľa návrhu architekta Michala Maximiliána SCHEERA vo funkcionalistickej architektúre, nevhodne zapadajúcej do charakteru námestia. Ešte v roku 1779 tu stál - ako jediný na námestí - prízemný dom, nadstavený na jedno poschodie pred rokom 1886. Dom od roku 1886 patril Alexandrovi Lombardinimu. V dome č. 26. bývala zemianska rodina Stráňavských. Od roku 1751 ho získal Jozef Hauer, riaditeľ žilinského soľného skladu, ktorého syn namaľoval známy obraz námestia v roku 1779. Predposledným domom v tomto trakte je pôvodne meštiansky dom, ktorý v roku 1731 kúpilo mesto pre svoje potreby od rodiny HRABOVSKÝCH. Mesto tu malo svoj hotel a ubytovne. V roku 1849 v ňom boli ubytovaní ruskí vojaci, ktorí bojovali proti maďarskej revolúcii. Aj počas prvej Česko-slovenskej republiky tu malo mesto priestory pre rozličné spolky a organizácie. Na fasáde budovy sa nachádza deformovaná podoba mestského znaku - žltý dvojkríž vyrastajúci z modrého trojvršia. Posledným domom je tu dom číslo 32, ktorý bol pôvodne taktiež meš-
tianskym domom. Bývala tu významná žilinská rodina Kalinovci. V roku 1888 ho kúpila banka Žilinská pomocnica, ktorá ho asi v roku 1895 prestavala do dnešnej podoby. Po jej zlúčení s Tatrabankou Martin v roku 1919, tu bola filiálka tejto banky. Budovu projektoval taliansky architekt COLLETO.
Mariánske námestie bolo a je najvýznamnejšou časťou mesta. Bývali tu najbohatšie žilinské rodiny, neraz i šlachtické a zemian-
ské, ale i najbohatší obchodníci, lekári a advokáti, banky a spoločnosti. Tu získané peniaze mohli investovať do týchto domov, ktoré sa nám zachovali do súčasnosti.
Peter Štanský
Foto: František Dejčík
