okračovania sa dočkáme až po zimnej prestávke. Je teraz na zodpovedných, aby vyhodnotili účinkovanie svojich mužstiev v doterajšom priebehu.
Aký dojem teda zanechali? Z pohľadu fanúšikov je situácia rovnaká ako po iné roky. Za všetko môže rozhodca. Aspoň tak to vyzerá počas väčšiny zápasov a nielen v našom regióne. Na štadióny chodia ľudia, ktorí sa chcú zabaviť na kvalitnom futbale, prídu povzbudiť svoje mužstvo, ale najdú sa i takí, pre ktorých je víkendový zápas jedinou možnosťou, ako striasť zo seba nahromadené napätie a stres z uplynulého týždňa. Hlavným cieľom takýchto „fanúšikov“, posilnených aj alkoholickými nápojmi, je vylúdiť zo seba čo najviac nadávok a oplzlých slov. Muži v čiernom sú najjednoduchším terčom ich útokov. Otcovia, hlavy rodín si vylievajú svoju zlosť po každom verdikte proti ich mužstvu. Ani si neuvedomujú, že práve oni idú príkladom pre svojich potomkov, ktorí v ich prítomnosti sledujú ten istý zápas a snažia sa kopírovať správanie svojho otca. A tak sa nám stáva, že oplzlosťami častujú rozhodcov aj deti zo základných škôl. Tým sa výpočet negatív takéhoto správania fanúšikov nekončí. Každý divák totiž spoluvytvára verejnú mienku. A tá zohráva v kritike športu nezastupiteľné miesto. Ak však fanúšik zvaľuje stratu bodov vždy na sudcu, tvorí podmienky nie pre objektívnu kritiku toho-ktorého mužstva, ale vytvára živnú pôdu pre alibizmus hráčov, trénerov a ostatných zainteresovaných. Našťastie sú slušnejší fanúšikovia ešte stále v jednoznačnej prevahe.
Preto sa snažme aj z tribún hodnotiť kvality všetkých aktérov na ihrisku, brať to športovo a podrobiť kritike trebárs i rozhodcov. Ale s mierou. A z tých našich hráčov nerobme najukrivdenejších majstrov sveta.
Michal Filek
