pulárne svojou architektúrou pomaľovaných, väčšinou prízemných dreveníc. Tmavohnedé zrubové stavania sú skrášlené tvarmi až šokujúco jednoduchými a predsa uhrančivo zaujímavými. Kto ich raz obdivoval, nemôže na ne zabudnúť. Určite sa za nimi vráti, ba častejší býva prípad trvalých návratov.
Inšpiráciou pomaľovania vraj bola originálna čičmianska výšivka. Jej vysoká výtvarná hodnota tomu naozaj napovedá. Kompozícia a pôvodné renesančné ornamenty s motívmi páva, tulipána, krížika, kohúta, hviezdy, srdiečka, je možným inšpiratívnym zdrojom výzdoby čičmianskych dreveníc. No pôvodným účelom maľby zrubov bola pravdepodobne obyčajná ochrana dreva vápnom najviac ohrozených častí. Konzervovali náterom ostenie dverí a okien, prípadne uhlov domov, a tým predlžovali ich životnosť. Až omnoho neskôr bol zvýraznený estetický zámer a ornamenty rozšírili na celú plochu stien. Zvlášť pozorne a tvorivo zdobili steny priečelia. Tento novší spôsob sleduje funkciu výlučne dekoratívnu, najmä od roku 1921, kedy sa začali budovať nové domy, po veľkom požiari dolného konca obce. Komplex ľudovej architektúry Čičmian bol v roku 1979 spolu s Podbielom, Ždiarom, Osturňou, Vlkolíncom a ďalšími vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. V súčasnosti je v obci 300 domov, ale len 240 obyvateľov. Migrácia je teda ozaj smrteľným nebezpečenstvom a Čičmany budú potrebovať účinnú pomoc zodpovedných vládnych orgánov, aby sa v budúcnosti nestali len formálnym skanzenom. Takúto formu potom nepodporí žiadna kultúrna, svetová či európska ustanovizeň.
Text a foto: František Dejčík