éme predošlého festivalu.“
Strečno - Od piatka do nedele 25. - 27.októbra 2002 sa v Strečne uskutočnila ďalšia filmová prehliadka, tentoraz pod súhrnným názvom Smrť? Na kvalitné grafické spracovanie plagátov sme si už navykli, príjemným prekvapením bol prehľadne zostavený bulletin, ale aj profily režisérov či bufet Guru clubu priamo v priestoroch kina. Rozšírená ponuka (10 celovečerných a 15 krátkometrážnych filmov) spolu s východoslovenčinou či češtinou, ktorá sa dala započuť medzi návštevníkmi, dokladovala rastúci ohlas tejto, v našich zemepisných šírkach stále ojedinelej akcie. Pod patronátom Truc sphérique, Slovenského filmového ústavu a Asociácie slovenských filmových klubov boli diváci konfrontovaní s tým najzaujímavejším, čo sa ohľadom nosnej témy Smrť natočilo: či už to bol Ursínyho dokument (Času je málo...), či Jakubiskove mystické pozdravy z predpeklia (Dovidenia v pekle, priatelia), či Solanov Boxer a smrť alebo Hollého Balada o 7 obesených. V sobotu na účastníkov čakal zaužívaný večerný bonus v podobe nemého filmu Utrpenie panny Orleánskej (r. C. T. Dreyer, 1927), tentoraz naživo ozvučený kulisou komorného orchestra Požoň Sentimentál, ktorých koncert neskôr vyplnil zvyšok večera. Dramaturgiu zosnovanú Martinom Krištofom doplnili aj ďalšie špeciality ako výstava čs. filmového plagátu v sále kina (výtvarníci Grygar, Vaca, Vyleťal...), ďalej to bola piatková party s DJ Potkanom či multimediálna prezentácia časopisu 3/4 Revue s takými zvláštnosťami ako ukážky počítačových hier tvorených umelcami, založených na celkom odlišnej báze ako bežný „štandard“. Odprezentoval sa aj projekt Kulturfabrik, v ktorom nejde o nič menšie ako netradičný dokument študenta VŠMU M. Baloga o novej slovenskej opere, naskúšanej aj premiérovanej v máji v Luxembursku. V sobotu bola zasa na programe Filmová drevenica, čo bolo v podstate premiérové odpremietanie 4 krátkych filmov začínajúcich autorov pod produkciou Truc sphérique (z workshopu z júla 2002, vedeného M. Műllerom, so zaučením a následným realizovaním týchto filmárskych pokusov); ďalej interaktívna výstava Michala Ladovského. To všetko za vstupné takpovediac symbolické, pokiaľ porovnávame napríklad s tým, čo od nás pýtajú v kase za návštevu brilantných amerických výtvorov s excelujúcimi zavedenými stálicami Hollywoodu... Na programe bolo toho naozaj dosť. „Chcel som vytvoriť náprotivok k téme predošlého festivalu Slnko - a už vtedy som pomyslel na Smrť,“ podotýka Martin Krištof. „Každopádne chcel som z toho vytvoriť niečo magické. Na jar sa všetko rodí, na jeseň zomiera... Každý na smrť hľadí inak, každý ju musí precítiť sám. Pre filmových režisérov to platí dvojnásobne a je zaujímavé pozorovať, ako sa s ňou každý vysporiadal. Pohľad dvoch režisérov môže byť celkom odlišný...“ Od temnej alegórie po ľahulinkú iróniu, povedzme, takej Perinbabky z nedeľnej ponuky... Dalo by sa skonštatovať, že na tvrdení každého, kto rozhlasuje, že v kine beztak nič nie je, a pritom si nechá ujsť takúto akciu a radšej si z pohovky pozrie televízne reprízy repríz s typicky nulovým sobotňajším programom, je niečo silne povrchné. Tých ostatných nie je našťastie tak málo a už teraz môžu zvedavo čakať na nasledovný, v poradí už piaty Filmový Strečnofest, ktorý sa uskutoční na jar. „Téma ešte nie je rozhodnutá, ale isto pôjde znova o tri dni... Možno postupom času by sme chceli prebudovať festival na stredoeurópsky, nielen československý film...“ dodáva Marek Adamov, organizátor festivalu.
Text a foto: Adam Eleven