ale asi je to málo
Vrátna - „Bolo to dievčatko ako anjelik. Keď som prišiel domov zo záchrannej akcie, aj som si poplakal.“ Túto vetu má Jozef Mičo, dobrovoľný člen Horskej služby Malá Fatra, vžitú do svojej pamäti asi na celý život. Ale nielen on. Všetci profesionálni i dobrovoľní záchrancovia ľudí, ktorí na svahoch našich hôr často privádzajú ľudí opäť na tento svet, vedia o čom hovoria. A donekonečna opakujú to, čo mnohí z nás nechcú počuť. „Povedzte sami, kde je ľudský rozum, keď sa turisti vyberú šliapať napríklad na Rozsutec v neskorých odpoludňajších hodinách, navyše v poveternostných podmienkach, ktoré neveštia nič dobré...,“ hovorí medzi rečou Marián Matúšek, náčelník HS Malá Fatra.
Tak to bolo aj v prípade dievčatka ako anjelik, nad ktorým si poplakal Jozef Mičo. Žiaľ, už iba nad jeho mŕtvym telíčkom. Znášali ho spod Rozsudca spolu s otcom počas letnej búrky 18. júla tohto roka. Napriek maximálnej snahe náhodných turistov, obetaví členovia horskej služby iba smutne konštatovali smrť. Zomrel 38-ročný otec a jeho 8-ročná dcérka z Katovíc (Poľská republika).
Nie je to ani rok, čo pod lavínou v Malej Fatre zahynul 17-ročný Matej zo Zázrivej. Hľadalo ho 50 záchranárov a osem psov, pomáhať prišiel aj jeho otec. „Až takmer pred polnocou sme našli prvú lyžiarku. A náš Matej bol pod štyrmi metrami snehu,“ hovorí so slzami v očiach Ľubomír Drengubiak. Bol jedným z tých, čo sa pred časom zúčastnili na pietnej spomienke venovanej obetiam hôr na Symbolickom cintoríne vo Vrátnej. „Môj syn si obľúbil skialpinizmus, išiel s dospelými, myslel som si, že sa oňho nemusím báť,“ reagoval na našu otázku.
To sú tie najtragickejšie udalosti tejto sezóny, pri ktorých zasahovali záchranári Horskej služby Malá Fatra. Ďalších tristo nebudeme spomínať. Každý jeden z nich si však vyžiadal pomoc ľudí, ktorí často pre záchranu človeka obetujú svoje zdravie ale i život. V mnohých prípadoch by zasahovať nemuseli, keby ľudia pochopili, že hory sú ich priateľmi, veľkými pomocníkmi, často i živiteľmi, ale majú svoje pravidlá. Ak ich však nerešpektujeme, zoberú si aj najkrutejšiu daň - ľudský život. Myslíme na to všetci, ktorí sa do hôr vyberieme. Eva Ertlová
Foto: archív
(čítajte aj na strane dva)