Zastávka v Žiline na ceste
do Tibetu
„John emigroval do Ameriky keď som mala päť rokov,“ spomína na brata pani Alžbeta. „Dlho sa neozval. Ja som sa vydala a presťahovala za manželom do Žiliny. S Johnom som sa celé roky nevidela, len sme si písali. Stretli sme sa až po dvadsiatich rokoch. Jedného dňa zazvonil pri dverách. To viete, bolo to veľké zvítanie… Prezradil mi, že je na ceste do Tibetu a že sa rozhodol urobiť zástavku u nás, aby sa pozrel, ako sa mi vodí. Vysvitlo, že často cestuje do Číny, kde má obchodného partnera. Strávil u nás týždeň, potom ho jeho túlavé topánky odniesli ďalej. Ale nezabudol na mňa. Poslal mi z Tibetu niekoľko listov. A pohľadnice. A fotografie.“
Letmý pohľad na rozloženú korešpondenciu ukáže, že John sa dostal do zaujímavého kúta sveta. S dovolením pani Alžbety sme sa rozhodli priblížiť čitateľom niektoré poznatky z jeho ciest.
Mnohomužstvo je v Tol - pó úplne normálna vec
„Tibet sa doteraz zdal nedotknutým a panenským miestom sveta. Ale aj sem už pomaly doráža západná civilizácia,“ píše v jednom z listov John. „Jediný kraj, kde zatiaľ žije nefalšovaná tibetská kultúra, je Tol - pó. Od ostatnej časti Číny je odrezaný himalájskym horským masívom Dhaulaghari. Suun-mo, to je ten Číňan, s ktorým obchodujem, nám vybavil ubytovanie v neďalekej dedine. Volá sa Nor - ba. Nič tu nie je, ani elektrika, ani domy, ani cesty, len stany. Prišli sme sem na koňoch a osloch. Tunajší lama, ktorý sa pozná so Suun- mom, nás prijal bez zbytočných otázok. Zdalo sa mu celkom samozrejmé, že sme prišli a že tu zostaneme, dokedy budeme chcieť.“
Na ďalšej pohľadnici je vidieť stan, pred ktorým stojí krásna, aj keď už trochu staršia žena. Je to Dol - ma. Stan, v ktorom lama ubytoval Johna, patrí jej rodine. Dol - mina rodina má tých stanov viac. Tento je určený pre hostí. O niekoľko dní John zažil prekvapenie. Prišla za ním Dol - ma a požiadala Suun-ma, aby Johnovi prekladal. Navrhla mu, aby natrvalo zostal v ich dedine a stal sa jej štvrtým mužom.
„Mnohomužstvo je v tejto oblasti samozrejmosťou,“ píše ďalej John. „Stáva sa, že žena sa vydá za troch bratov naraz. Ako som spomínal, Tol - pó je odrezané od vonkajšieho sveta himalájskymi masívmi. Je tu také drsné podnebie a také tvrdé životné podmienky, že sa priam zdá, akoby príroda chcela poraziť človeka a zahladiť všetky stopy po jeho existencii. Ak tu chcú ľudia prežiť, musia robiť aj také veci, ktoré sa nám zdajú nenormálne. Mnohomužstvu vravia tunajší ľudia „sa soum“. V doslovnom preklade to znamená „žiť v množstve“. Rodina je tu posvätná a deti sú spoločné.“
Žena troch mužov potrebuje štvrtého
V ďalšom liste John opisuje Dol - min príbeh.
„O Dol - me hovoria, že je najkrajšou ženou v dedine a že si svoju mladosť a krásu udržala tak dlho preto, lebo mala troch mužov, bratov. Jeden z nich sa staral o ovce a dobytok, druhý chodil obchodovať za Himaláje a tretí sa do jej stanu dostal iba náhodou. Dol - ma totiž dlho nemohla otehotnieť. V tomto kraji to pripisujú za vinu mužovi, nie žene. Preto lama doporučil Dol - me, aby sa pokúsila počať s tretím z bratov, najmladším. Teraz ma Dol - ma malú dcérku. Nikto sa nepýta, kto je jej otec. Má proste troch otcov. Na poslednej obchodnej ceste najstaršieho z jej troch manželov - bratov zavalili kamene. Zahynul spolu s oslom, ktorý niesol tovar. Neviem, koho v dedine viacej oplakávali: osla alebo Dol - minho muža. Zviera tu má veľkú cenu… Ale aj ženy. Tým viac sú hodnotené, čím viacej manželov majú. Spoločný sex tu však nepestujú. Dol - ma spáva vždy len s jedným manželom. Tí dvaja bratia sa o ňu celkom prirodzene delia. Keď s ňou spí jeden, druhý do stanu nevkročí, zostáva pri ovciach. Jestvuje tu aj čosi ako zákaz vstupu. Sú to Dol - mine topánky. Keď sú zavesené na tyčke pred stanom, ten brat, ktorý je vonku pri ovciach, vie, že nesmie vstúpiť do stanu, pretože sa tam „čosi“ deje. Tá Dol - mina ponuka, aby som sa stal jej štvrtým mužom a nahradil tak mŕtveho brata jej dvoch manželov, bola veľmi významná. Veď bola najkrajšou a najuctievanejšou ženou v dedine. Pasovala ma za štvrtého otca jej dcérky. Ale predstav si, žeby som musel spať pri ovciach, keby na tyčke pred jej stanom viseli topánky…“
Ako to s Dol - minou ponukou na sobáš dopadlo, Johnove listy neprezradili. Zato nám však pani Alžbeta prisľúbila, že keď sa John znovu zatúla na niektoré nezvyčajné miesto sveta, ochotne poskytne čitateľom zážitky z jeho ciest.
Čo vieme o Tibete
Tibet patrí k najvyšším horským plošinám sveta. Pre jeho výšku ho nazývajú aj strecha sveta. V roku 1950 ho obsadila Čína, pod ktorej správu patrí až dodnes. S jeho územím hraničí aj Nepál. Tibeťania sú budhisti. Pre svoje náboženské presvedčenie sa často dostávajú do rozporu s vládnucou čínskou komunistickou stranou, ktorá sa snaží vykoreniť nielen ich náboženstvo, ale i niektoré tradície a zvyky. Budhizmus má v Tibete silnú pozíciu. Tunajších ľudí pred asimiláciou ochránil ťažko dostupný horský terén. V posledných desaťročiach sa však civilizačný pokrok spolu s civilizačnými neduhmi dostal do mnohých oblastí Tibetu. Nedotknuté zostávajú len odľahlé a nedostupné kraje, ako je Johnom opisované Tol-pó.
Zuzana Kuglerová:
Foto: archív
Mal som byť štvrtým mužom v jej stane
V krajinách arabského sveta je mnohoženstvo bežnou záležitosťou. Dobrý moslim by mal mať najmenej dve ženy.
Ak je dosť bohatý, môže mať až štyri. Jedinou podmienkou je, aby ich uživil. Všetky používajú titul manželky.
Sú však aj také miesta, kde je to práve naopak: jedna žena má viacej mužov. Takéto miesta nájdete napríklad v Tibete.
Svedectvo o tom nám priniesol John Arpad Schulz. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi, keď sa ešte nevolal John ale Ján,
odišiel z Bratislavy do Chicaga. So Slovenskom ho však naďalej viažu spoločné korene: v Žiline žije jeho najmladšia sestra Alžbeta.
