Pozvánka do klubu pokroku
Žijeme v období zložitých spoločenských premien. Postarším z národa sa rázne, progresívne riešenia vzniknutých problémov, ktoré sú však úplne zákonitým javom nie veľmi pozdávajú. Nové v lone starého sa rodí ťažko, no neúprosne si razí cestu vpred. Nie všetci však chápeme podstatu. Stále sa mnohí úfajú nádejou návratu späť. Kritizujú a ohovárajú každého a všetko. Absolútne nechápu dejinnú zákonitosť, a tou je idea: aby sme sa raz mohli mať lepšie, musíme držať krok s pokrokovým svetom, musíme neúprosne a tvrdo prelomiť ľady zotrvačnosti, klamlivého sociálneho hýčkania, natrvalo sa zbaviť okov populizmu a utopizmu. Mení sa nielen tvar dejín, ale i prekonaním dogiem studenej vojny sa mení i nepriateľ. Už nestoja proti sebe štáty západu a východu ako triedny nepriateľ. Dnes sa nepriateľ pretransformoval na svetový terorizmus, ktorý smrteľne nenávidí demokraciu v službách pokroku. Svetový terorizmus nepozná hranice a čas. Udiera zákerne, bezohľadne, nevyberá si obete. Vraždí ženy, deti, starcov, ničí hodnoty. Vo štvrtok 21. novembra 2002 nás v Prahe na svojom summite pozvalo NATO medzi svetovú elitu. Dostali sme pozvánku, ktorú si nielenže musíme vážiť, ale musíme ju i zmysluplne napĺňať konkrétnymi činmi, ktoré nás budú pred pokrokovou svetovou verejnosťou prezentovať ako nádejného adepta na zvládnutie demokratických hodnôt. Priznajme si. Naša mladá generácia je zmysluplnejšia ako stredná a staršia generácia. Mladých neoslovujú žabo-myšie vojny dospelákov, ktorí v jednotlivých politických stranách a hnutiach vedú gombíkové vojny o zachovanie starého. Mladí ľudia pozerajú na horizonty budúcnosti z úplne iného pohľadu, a preto prvú pozvánku do klubu svetovej elity – do NATO - vítajú s porozumením. Tešia sa však i na pozvánku ďalšiu – tú do Európskej únie. Obe chcú mať vo svojej hierarchii hodnôt najvyšších. Tak je to správne.Fero Dielnica
