Jozef, ako sa vám momentálne darí?
Momentálne hrávam v Jablonci, kde v súčasnosti dochádza k prestavbe mužstva, ktoré sa za posledné dva roky výrazne omladilo. Vymenili sa starší hráči a hrávajú začínajúci. Cieľ bol stred tabuľky a ten sme dosiahli. Z toho vidno, že sa mi darí celkom dobre.
Ste odchovancom Žiliny. Ako dlho ste hrávali pod Dubňom?
V Žiline som od malička, vlastne od prípravky. Od roku 1978 do 1989 som prešiel cez všetky kategórie až do A- mužstva. Odtiaľ som v roku 1989 odišiel do Sparty Praha.
Kam viedli vaše ďalšie kroky?
V Sparte som bol jeden a pol roka a narukoval som do Chebu. Tam so absolvoval vojenčinu a nakrátko som sa vrátil do Sparty a znova natrvalo do Chebu, kde som zostal do roku 1994, kedy som prestúpil do Drnovíc. Práve v Drnoviciach som zažil moje najlepšie futbalové roky v živote. Strávil som tam päť a pol roka a zažil som rozkvet drnovického futbalu. Postavil sa nový štadión, dvakrát sme sa dostali do finále českého pohára.
Patríte medzi najlepších Slovákov v Čechách. Keďže ste však prijali české občianstvo, vzdali ste sa možnosti reprezentovať Slovensko. Prečo sa tak stalo?
S odstupom času sa na to človek už pozerá inak, ale v tej dobe som žil v Čechách natrvalo a z bytových a iných dôvodov som české občianstvo potreboval. Dnes už sa dá vybaviť dvojité občianstvo, vtedy taká možnosť nebola. Musel som sa teda rozhodnúť tak, ako som sa rozhodol a vzdal som sa slovenského občianstva. S odstupom času to trošku mrzí, pretože prišli nejaké náznaky zo strany reprezentačného trénera. Ten sa tento rok na jar v Jablonci informoval, ako je to so mnou.
Je teda ešte nejaká možnosť, že by ste mohli Slovensko reprezentovať?
Tak, samozrejme, tá možnosť teraz je, pretože už manželka i deti dvojité občianstvo majú a sám sa oň pokúsim. Je to prakticky záležitosť len niekoľkých týždňov a keby sa potom naskytla možnosť reprezentovať, určite by som o tom uvažoval. Tréner Jurkemik prejavil záujem po televíznom zápase Jablonca s Libercom, v ktorom som dal dva góly. V klube mu však povedali, že mám české občianstvo a odvtedy k žiadnemu kontaktu nedošlo.
Čo budete robiť po skončení kariéry? Kde budete žiť?
Na deväťdesiatdeväť percent budem žiť na Morave už kvôli tomu, že je to blízko domov a v Drnoviciach mám kontakty. Samozrejme, chcel by som sa pohybovať vo futbale, robím si druhú trénerskú triedu. Momentálne je však drnovický futbal trošku v kríze. Uvidíme, aká bude realita v tej chvíli, keď budem končiť. Určite však budem žiť v ČR.
Ako hodnotíte podmienky na futbal u nás a v Čechách?
Momentálne, keď som doma, trochu som sa do toho dostal, pretože čítam noviny a mám informácie od chlapcov zo Slovenska. Viem teda, že život futbalistu na Slovenku je ťažší. Neexistuje tu napríklad inštitúcia arbitrážnej komisie a teda sa stáva, že hráči, alebo tréneri nie sú platení a dostáva sa to do takého začarovaného kruhu. Verejnosť potom obviňuje hráčov z korupcie. Je to spojená nádoba, kde sú Čechy trošku vpredu. Českí hráči sa tiež lepšie prezentujú v zahraničí a vracajú sa domov a spolu s nimi i skúsenosti. V tom sú oni opäť o krok vpredu.
Sledujete žilinský futbal?
Samozrejme. Veď napríklad pred rokom sme boli na 99 percent dohodnutí s Karolom Belaníkom na mojom príchode do Žiliny a stálo to už len na otázke jednania medzi klubmi. V Jablonci sa však vtedy menil káder a pán Palička ma ako skúseného hráča nechcel pustiť. Samozrejme som ich ceste za titulom fandil.
Dnes MŠK odvolali trénera Komňackého. Aký je váš názor na to?
Úprimne musím povedať, že ma to trošku prekvapilo. Mužstvo chválili za pekný futbal, predovšetkým v odborných komentároch. Trošku by som povedal, že sú tam veľké oči od funkcionárov, po tom, čo minulý rok získali titul. Zdá sa mi to podobné, ako Liberec, ktorý sa dokázal presadiť proti Sparte a Slávii. Stáva sa to však v priemere raz za desať rokov. Pochybujem tiež, že sa Žiline podarí každý rok presadiť proti Slovanu.
Michal Filek
