Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Vianočný pozdrav zo staničného bufetu

Zima v horských osadách býva zlá. Má celkom iné di

menzie ako mestská zima. Je nádherná i prísna zároveň. Veľmi skoro odpočítava ľuďom roky mladosti, no zároveň im dáva schopnosť prežiť tie najkrutejšie podmienky. Ale aj zima v horách môže byť krásna, keď ju človek prežíva v kruhu rodiny. Horšie je, keď je sám, tak ako to bolo v prípade osemdesiattriročnej Babenky, ktorá žila v osamotenej dreveničke, skrytej v útrobách Javoriny. Jej lámkou skrivené ruky vedeli vykonávať také veci, akými sa ruky mestských žien nezaoberajú: narúbať drevo, vyčistiť maštaľ, pokopať role. Žila osamotene v svojej drevenici a iba najstarší ľudia z dediny si pamätali, že kedysi, keď ešte chodila vzpriamene, mala dcéru. Dcéra však nechcela žiť v takých podmienkach ako matka. Odišla za štúdiami do sveta a do rodnej dediny sa vracala len na Vianoce. Drevený dom sa v čase jej príchodu menil na rozprávkovú chalúpku: voňal posúchmi i medovníkmi, zdobila ho čečina a oheň v peci veselo pukotal do skorej, javorníckej tmy. Potom však prišli roky, keď z kuchyne prestali voňať medovníky. O tom, že starká žije, svedčil len úzky prúžok dymu, ktorý jej stúpal z komína. Na cestu, ktorá viedla k Babenkinej chalúpke, len z času na čas zamierila poštárka, ktorá jej niesla pozdrav z ďalekého sveta. V niektoré kruté javornické zimy, keď cestu zavial sneh, sa ani poštárka nevybrala k Babenkinej chalúpke. Odkladala pohľadnice na príhodnejší čas, keď vonku nebude dvadsať pod nulou.

Skryť Vypnúť reklamu

Tak to bolo aj v poslednú zimu, v ktorej sa z Babenkinho komína dymilo. Bola to jedna z najkrutejších zím, aké kedy zavítali do javorníckych osád. Zaskočila aj životom ošľahanú a na všetko zvyknutú Babenku. Na jeseň si - tak ako každý rok - prichystala zásobu dreva. Presne toľko, na koľko stačili jej sily. Narábala s ním opatrne. Vedela, že ak sa jej drevo minie, nedočká sa jari. Preto len po jednom prikladala polienka do pece, aby si mohla uvariť čaj a zohriať uzimené ruky. Ale s takou krutou zimou ani ona nepočítala. Drevo sa minulo do Vianoc. Zostalo jej len zopár polien, ktoré si šetrila na Štedrý deň, aby mohla prichystať sviatočnú večeru. Takú, akú chystávala každý rok. Zakaždým prestierala pre dvoch. Pre seba a pre dcéru. Na stole bývala hojnosť, akú si inokedy nedopriala: oblátky s medom, orechy, kapustníky a jablká. Na tieto Vianoce ju však príroda zaskočila. Zamrzla jej voda vo vodovode. Babenka narýchlo zakúrila v peci, domnievajúc sa, že veselo blikotajúci oheň vodu odkľaje. Nestalo sa. Tých pár polienok, ktoré ešte mala, nestačili na to, aby vrátili život do skrehnutej chalupy. O tretej hodine poobede, keď sa studené, svetloružové slnko začalo skláňať k obzoru, bola v chalupe opäť zima. Babenka sa však aj tak nevzdala. Pevne verila, že jej dcéra príde a spolu vyriešia všetky problémy. Rozhodla sa, že ju pôjde čakať na autobusové nádražie do okresného mesta. Obula si krpce, dala si hrubú vetrovku, na ňu prevrátený kožuch bez rukávov a na hlavu šatku. Prebrodila cestu trištvrte metrovými závejmi od svojej chalupy až k autobusu. Šofér, ktorý mal v tento studený štedrovečerný deň službu, sa na ňu prekvapene pozrel.

Skryť Vypnúť reklamu

„Mali by ste byť doma, pri svojich...“

Babenka mu neodpovedala. Sadla si k oknu a pozorovala krajinu. Po pol hodine ju autobus priviezol na nádražie okresného mesta. No márne postávala pri zastávkách s medzimestskými linkami... Ani z jedného autobusu nevystúpila jej dcéra. Stále viac mrzlo, teplota klesala k pätnástke pod nulou. To už Babenka nevydržala. Zamierila do staničného bufetu. Bol celkom prázdny. Predavačka ho práve chcela zamknúť a odísť domov, aby aj ona mohla chystať štedrovečerný stôl, keď zrazu začula vŕzganie dverí a zbadala starkú. Namrzene sa opýtala:

„Čo chcete?“

Bála sa, že táto čudná návštevníčka bude chcieť ukrojiť z času, ktorý chcela venovať svojej rodine. Babenka ticho zaprosila:

„Dajte mi, prosím, teplej vody s cukrom...“

Skryť Vypnúť reklamu

Predavačka zaliala čaj vriacou vodou, pridala cukor a začala účtovať. Vypýtala si pätnásť korún.

„Ale ja toľko nemám...“ zajachtala starká. „Len desať...“

Predavačka sa namrzela ešte viac.

„Čaj stojí pätnásť korún a keď naň nemáte, nemôžem vám ho dať. My vodu s cukrom nepredávame.“

Zobrala pohár s čerstvo navareným čajom a odložila ho.

„Tak mi dajte aspoň jednu vianočnú pohľadnicu...“ zaprosila Babenka.

Až vtedy predavačka zbadala jej lámkou skrivené prsty a pohľad uštvaného zvieratka. Zrazu jej prišlo starkej ľúto. Prisunula jej čaj, podala pohľadnicu aj pero na písanie. Zboku sledovala, ako Babenka píše meno svojej dcéry, adresu a zopár slov. Potom, len tak na pol úst, podotkla:

„Nechajte si tých desať korún... Kúpte si za ňu známku.“

Až vtedy Babenke prišlo na rozum, že pohľadnica potrebuje aj známku.

„Nemohli by ste poslať tú pohľadnicu vy?“ zaprosila.

Predavačka súhlasne prikývla. Hádam sa v jej vnútri pohlo svedomie, možno jej Babenka pripomenula vlastnú starkú. Pribalila jej ešte zopár rožkov, džús a salámu.

„Aby ste mali peknú Vianoce!“ lúčila sa s ňou, keď zamykala dvere.

Babenka sa poďakovala a poponáhľala sa k autobusu. Vrátila sa tou istou zasneženou cestou do svojej chalúpky. Na Štedrý večer pred polnocou videli ľudia z dediny poslednýkrát stúpať z jej domu tenký prúžok dymu. Potom dom pohltila hmla, sneh a fujavice. Začiatkom februára sa k domu vybrala poštárka. Niesla pohľadnicu z Mníchova. Bolo na nej napísané: mama, prídem na Veľkú noc! Márne však búchala na Babenkine dvere. Nikto neotváral. Keď privolaná policajná hliadka vylomila dvere, našli starkú ležať v posteli. Mŕtvu. Na stole ležali dva nedotknuté taniere a na nich vysušené rohlíky. So zamrznutou salámou a so zamrznutým džúsom. V dedine sa začalo šepkať, že aj Babenka zamrzla, nebolo to však celkom tak. Umrela od vysilenia a smútku. A od márneho čakania. Nezabudla však na svoju dcéru. Veď pre ňu prichystala ich nedojedenú, poslednú večeru...Zuzana Kuglerová

Foto: František Dejčík

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  6. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  2. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  3. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  4. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  6. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  7. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  8. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  9. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  10. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 33 120
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 24 164
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 662
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 032
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 556
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 401
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 538
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 524
  9. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 10 499
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 432
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Stavby budúcnosti s úctou k minulosti pozdvihnú úroveň architektúry mesta

Zaujímavé koncepty prináša dynamická developerská spoločnosť LICITOR.

Na týchto miestach sa bude testovať v Žiline

V Žiline bude počas celoplošného testovania vytvorených 71 odberných miest

Ilustračná fotografia.

Slavomír Bodis: "Bývanie je základná ľudská potreba."

Spoločnosť Istrofinal pôsobí na trhu s nehnuteľnosťami už 20 rokov. Vo svojich aktivitách kladie dôraz na trvalú udržateľnosť každého projektu. V súčasnosti ich majú rozpracovaných niekoľko.

Vizualizácia vstupu do Elektrární.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Celoplošné testovanie v Nových Zámkoch a Šuranoch: ZOZNAM odberných miest

Testovať sa bude aj v kine či športovej hale. Fungovať bude aj pojazdné odberné miesto.

Pacientov a pokút v Trnave pribúda

Celoplošné testovanie čaká Trnavu už tento víkend.

Už ste čítali?