Zaperlilo sa v brezách.
Tma je plná zasnežených vĺn.
Akoby práve teraz
sa škrtol o oblohu spln.
Nad mestom znie zvuk
rozzvonených veží.
Do polnočného ticha
tak veľkolepo,
tak majestátne sneží...
Nebo sa na okamih otvára,
akoby niekto
Nekonečný a Nesmierny
vylial noc
z prevráteného pohára,
lesklý prúd hviezd
a príval rozvetrených krás.
Pokoj vám, moji milí..
Ešte vždy máte čas...
Práve dozvonili!
Vianoce
Vianoce kľakli na kolená.
Vanie z nich večnosť,
podvečerné zvonenie.
Mrazivé lesky,
zakrúžkované
ako noha vtáka
do dlane skloneného neba,
pod oblúk lesných tiem.
Až do večera čakám
na zvestovaný deň.
Ja som tvoj dom,
kde nezavreli bránu,
kde horí do tmy nedočkavé bdenie.
Som tvojou zemou,
Dieťatko,
pre nás narodené...
Môžeš zasiať pokoj a lásku
svoje zrniečka.
Noc, dôverčivá a krehká ovečka
nás dovedie
až k vianočnému ránu.
Zuzana Kuglerová