Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Služba najmladšieho zvonára ľuďom i Bohu

S hlasom zvonov sa môžeme stretnúť každodenne, ale

len zriedka sa pozastavíme nad tým, kto ich obsluhuje. Prirodzene, je to zvonár. Ten náš je z Lietavskej Svinnej a volá sa Eduard Barčiak.

Zvony sa po svojom udomácnení v Európe stali trvalou súčasťou predovšetkým cirkevného sveta a odvtedy sa nimi ohlasuje nielen poludnie, ráno a večer, ale aj rôzne sviatky a návštevy vysokých cirkevných hodnostárov, umieráčik zasa oznamuje skon v okolí. Vedeli ste, že podľa zvonenia umieráčika možno určiť pohlavie zosnulého? Pri žene sa totiž odzvonia 2 verše po 5 minút a pri mužovi ide o 3 verše po 5 minút.

Skryť Vypnúť reklamu

O tom, že zvony dostávajú svoje meno, sa vo všeobecnosti vie, menej sa už vie, že ich môžu dostať pri vysviacke kostola, do ktorého sú nainštalované. Tak to bolo aj v prípade svinianskeho Kostola Sedembolestnej Panny Márie. Toto meno dostal najväčší z troch tamojších zvonov, vážiacich dovedna 640 kilogramov, prostredný je Božského srdca a najmenší, umieráčik, svätému Michalovi. Vysviacka svinianskeho kostola v roku 1993 bola udalosť, lebo dovtedy dedina kostol nemala. Kde sa teda dovtedy uživil sviniansky zvonár? Bola to zvonica, ktorá stojí cez cestu oproti modernej stavbe kostola. Na nej sa „zvonárska“ cesta pána Barčiaka začala.

„Bolo to po revolúcii, oslovili ma so žiadosťou, aby som zvonil. Nemal som vtedy čo robiť, a tak som pristal,“ spomína si na tie chvíle pán Eduard. „Je to už teda 13 rokov, odkedy zvoním.“ S vysvetlením sa pridáva Jaroslava Sedliaková, starostka Lietavskej Svinnej: „Viete, počas komunistickej éry to ani nebolo možné, v tých časoch sa v našej obci ani nezvonilo.“ Overí si to pohľadom do miestnej kroniky: „Zvoniť sa začalo až od januára 1990.“ „Povedali: pokiaľ budeš chcieť zvoniť, vezmeme ti dôchodok,“ objasňuje ešte pán Barčiak na margo toho, že túto funkciu vykonávali po dedinách i v mestách poväčšine starší ľudia. „V Lietavskej Svinnej máme preto široko–ďaleko najmladšieho zvonára,“ upresňuje s hrdosťou v hlase pani starostka a usmieva sa.

Skryť Vypnúť reklamu

Cesta pána Barčiaka k zvonárčine však nebola taká veselá a priama. Pracoval ako zámočník, potom prišla choroba, chemoterapia a následné zdravotné obmedzenia, ako i barle, ktoré pán Eduard doposiaľ nosí stále so sebou. K spomenutému dátumu (rok 1990) sa viaže i začiatok „zvonárskej kariéry“ pána Barčiaka. A dodajme, že neľahkej a mnohokrát nedocenenej. Nedocenenej preto, lebo ide a vždy išlo o neplatenú funkciu, závisiacu len od dobrovoľných príspevkov obyvateľov obce. „Bývalo to vždy na Nový rok, bol to taký pekný zvyk,“ hovorí pani Sedliaková. Zanikla však s nástupom elektrických zvonov do nového kostola, keď sa pán Eduard dopočul, že po dedine kolujú všelijaké reči a peniaze odmietol vziať, nechcel sa prosíkať. Nevďak zamrzí, hoci tu mohlo ísť len o jedinú utrúsenú poznámku, lebo ako dodáva pani starostka, drvivá väčšina ľudí by i teraz iste prispela. Odvtedy stisne v dlani nejakú tú korunku len od pozostalých, ktorým odzvoní na pohreboch. Ovládanie zvonov počítačom pritom tiež nie je taká druhotná práca, ako sa javí. Prístroje musí ktosi nastaviť, dohliadať na ich chod či prestavovať ich pri zmene letného času a podobne, o čo sa stará pán Eduard sám alebo mu príde pomôcť syn. „Keby som si mal vybrať, radšej by som zvonil ručne. Bolo to namáhavé, ale aj tak...“ dopĺňa trochu nostalgicky.

Skryť Vypnúť reklamu

Vo svinianskej zvonici, v ktorej pán Barčiak spočiatku zvonil, si aj pri svojom handicape zhotovil drevené schody – znie to neuveriteľne, ale keďže tam predtým nijaké neboli, dovtedy liezol na poschodie až po zvon svojpomocne. V tom čase bola totiž zvonica nevyužívaná a v neudržiavanom stave. O tamojšej zvonici si mimochodom ani najstarší obyvatelia obce nepamätajú, kedy ju postavili, panuje len názor, že to bolo niekedy začiatkom storočia. Zvonica je však výnimočnou stavbou aj pre zvon, ktorý v nej doposiaľ visí a ktorý si zaslúži osobitnú zmienku. Mohla by niesť názov: O tom, ako Svinianski vzali zvon Lietavčanom.

V kronike, opäť predloženej pani starostkou Sedliakovou, sa dočítame, že hoci o zvonici sa nepodarilo vypátrať, k akému dátumu sa viaže jej vznik, vie sa to práve o zvone, ktorý predstavuje historickú pamiatku. Pochádza z roku 1606 a obyvatelia obce ho získali z Lietavského hradu, keď ho zabalený v slame a plachtách pustili dole kopcom. Na zvone je erb Thurzovcov, vtedajších majiteľov hradu i panstva. Toľko kronika. Na zvon vraj mali zálusk aj Nemci, zrejme však nie pre historické hodnoty, ako skôr hodnotu kovu, vo vojnových časoch takú významnú. To bol aj dôvod, prečo sa dedinčania vzchopili a z vtedy už opusteného hradu vzali zvon, tak trochu spred nosa Lietavčanom. Pri dnešných výrobkoch na jedno použitie je dosť zarážajúcim faktom, že táto 400-ročná pamiatka je stále pripravená kedykoľvek poslúžiť svojmu účelu. Na zvon sa vraj prišiel pozrieť aj historik, ale zatiaľ sa v tejto veci nič ďalšieho neudialo, napriek snahe miestnych o zviditeľnenie záležitosti.

Zaujímavú príhodu zažil pán Eduard práve na zvonici. „Zvonil som na obed a nechal som za sebou otvorené dvere. Keď som zišiel, zistil som, že ma tam ktosi zamkol.“ Tak zostal uväznený vo zvonici. Oslobodili ho, keď na jeho volanie. „Boli to asi nejakí okoloidúci, ale huncúti deti.“ Pán Barčiak sa nazdáva, že zvonár by nemal mať ďaleko k viere: „Myslím si, že je to základ všetkého dobra...“ vyslovuje sa. V roku 1993 potom plynule prešiel zvoniť do nového kostola – vo zvonici sa zvoní už len príležitostne. Nevyzerá na človeka, ktorý odskakuje od toho, čo robí, naopak pôsobí dojmom vyrovnaného človeka. A je to dôkaz, že stále ešte možno i v dnešnom svete robiť veci, za ktoré sa človeku dostane len vďačnosť a úcta okolia. „Je to služba ľuďom i služba Bohu,“ uzatvára pán Barčiak, zvonár z Lietavskej Svinnej.

Text a foto: Tomáš Radovský

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 41 168
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 35 810
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 512
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 304
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 874
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 811
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 310
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 237
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 109
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 975
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Uplynulý týždeň priniesol opäť zaujímavé udalosti.

3 h

Odberové tímy vykonali spolu 29 165 testov.

6 h
Škola ponúka množstvo benefitov. Okrem vlastnej autoškoly a autocvičiska, kde môžu žiaci získať za zaujímavých finančných podmienok vodičské oprávnenie skupiny B, majú  možnosť získať aj ďalšie certifikáty.

Patrí medzi tie väčšie stredné školy v regióne. Vo všetkých formách štúdia ju navštevuje okolo 500 žiakov s naozaj pestrým študentským životom. Reč je o Strednej odbornej škole dopravnej v Žiline.

20. jan
Futbalisti Hričovského Podhradia v dresoch, ktoré im daroval hráč Herthy Berlín Peter Pekarík. Pre klub ich vybavil jeho brat Jozef.

Futbalisti malej obce inkasovali druhý najnižší počet gólov v súťaži (17).

19 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

15 h

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Petra inšpirovala k textu tragédia. Na Oravskej priehrade sa utopili bratranci.

24 h

Už ste čítali?