mil Bajánek. Vo svojej profesionálnej kariére pracoval vo viacerých tlačených médiách. Novinárske pero si začal cibriť v podnikovej tlači, neskôr patril medzi špičkových redaktorov stredoslovenského denníka Smer a najproduktívnejšie tvorivé obdobie zasvätil práci v denníku Pravda. Bol nielen vynikajúci spravodajca, ale aj publicista, glosátor a reportér. V posledných rokoch pracoval v regionálnych novinách. Emil Bajánek bol novinárom telom i dušou. Predpoklady pre túto profesiu mu dali sudičky do vienka už pri narodení. Nezaspal však na vavrínoch. Vedel, že ak chce byť dobrým novinárom, musí na sebe tvrdo pracovať. Často nepoznal odpočinok, uvedomujúc si, že byť dobrý znamená vedieť toho viac ako iní, pozerať sa na veci objektívne a s nadhľadom. Aj za cenu problémov vedel nekompromisne vyjadriť svoj názor, zaťať do živého, aj keď sa mu to často vracalo ako bumerang. Napriek tomu išiel ďalej. Keď sa mnohí ešte len prebúdzali, on už v skorých ranných hodinách neúnavne ukladal myšlienky na papier. Veď nikdy nevedel, do ktorého kúta severného Slovenska bude musieť počas dňa vycestovať. Či to boli jeho rodné Kysuce, Orava, Turiec alebo Liptov. Pracovný deň sa pre Emila Bajánka končil v neskorých večerných hodinách. Svojej práci podriaďoval všetko - rodinu, súkromie a, žiaľ, i zdravie. Jeho nie práve zdravé srdiečko, poznačené únavou, v posledných mesiacoch ostro protestovalo. Predposledný deň vlaňajšieho roka sa na svojej púti životom definitívne zastavilo. Odišiel kolega, kamarát, vynikajúci redaktor. V novinárskej obci zostane po ňom prázdne miesto.
Česť Tvojej pamiatke, Emil!
