O pozitívnych zmenách v hokejovej Žiline
Žilina – Kto zo žilinských priaznivcov bol v utorok minulý týždeň na hokejovom zápase medzi domácimi vlkmi a trenčianskou Duklou, nestačil sa diviť. Jednak tomu, v akom zložení mužstvo nastúpilo na zápas a jednak hernému prejavu, ktorým sa svojim skalným prezentovalo. Na ľad nastúpilo až šesť takých hráčov, ktorí v žilinskom drese nikdy nehrali. Dokonca ani nikto z prítomných ľudí netušil, že sa títo muži pod Dubňom objavia. Obrannú formáciu posilnili Pavol Mihálik a Radovan Sloboda. V útoku sa objavili Martin Vozdecký, Luboš Pavel, Pavol Riečičiar a Lukáš Jurík. Príchod nových posíl nám tréner Mikula objasnil takto: „Ja osobne som bol veľmi milo prekvapený z konzultácie s vedením klubu, počas ktorej sme si ujasnili, čo treba spraviť. My nechceme nikomu vnucovať našu predstavu, ale je potrebné zariadiť sa tak, ako to nevyhnutnosť žiada, teda aby bol klub úspešný. Po vzájomnom vykonzultovaní si základných princípov sme dospeli k tomu, že je potrebné v mužstve vytvoriť klímu konkurenčnosti. Tento klub nedisponuje obrovskými financiami, aby dotiahol nejakých super hráčov. Myslím si však, že prišli veľmi zaujímaví a kvalitní hokejisti, ktorí s niektorými hráčmi v mužstve a najmä ich svedomím zahýbali.“ A ako to vyzeralo na ľade sme sa mohli presvedčiť priamo na štadióne. Prvá vec, ktorú sme si všimli, bola nesmierna bojovnosť všetkých mužov v žlto-zelených dresoch. Nie iba nových, ale všetkých. Najmä chlapci z prvej a druhej formácie akoby chceli protivníka z Trenčína „roztrhať v zuboch“. Táto nesmierna aktivita hneď od začiatku stretnutia priniesla svoje ovocie v podobe dvoch rýchlych gólov v súperovej sieti. Ďalšou pozitívnou zmenou bolo, akoby hráčom za noc narástlo sebavedomie o dvesto percent. Všimli ste si ten rozdiel? V minulom roku sa väčšina útokov žilinského tímu končila propagačnou strelou od modrej čiary. Dnes dokážu tí istí hokejisti zakombinovať a držať súpera v šachu v jeho pásme i niekoľko desiatok sekúnd. Čo je najpozitívnejšie, týka sa to rovnako všetkých pätiek, tretiu a štvrtú nevynímajúc. Navyše tréner Mikula vštepuje hráčom do krvi, tak ako sa to naučil vo Zvolene, víťazného ducha a s tým súvisiaci celoplošný hokej s napádaním súpera už v jeho obrannom pásme. Táto zmena sa okamžite musela prejaviť. Z nových hráčov najviac na seba pútal pozornosť útočník Martin Vozdecký, ktorý do mužstva prišiel zo Vsetína. Prvý, rýchly gól vsietil už v druhej minúte zápasu pri svojom druhom striedaní a svojími technickými parádami niekoľkokrát roztlieskal hľadisko. Jeho štýl hokeja je veľmi podobný štýlu odídeného Miroslava Laža. Tento muž však môže byť pre mužstvo ešte oveľa väčším prínosom, pretože sa zbytočne nepúšťa do šarvátok a vybavovania si účtov a tým pádom sa nenecháva zbytočne vylučovať a neoslabuje tak mužstvo. Po jeho prvom zápase sa zdá, že vedeniu tímu môžeme k tejto posile gratulovať. Čo sa týka ostatných nových posíl, zdá sa, že vhodne zapadli do koncepcie trénera a sú odhodlaní pobiť sa o svoje šťastie a úspech žilinského hokeja. Konkurencia v kabíne sa teda výrazne zvýšila. Tréner v súčasnosti disponuje až piatimi útočnými formáciami. O atmosfére v mužstve Peter Mikula hovorí takto: „Keď sa na to dívame s kolegom, z hľadiska ľudského faktoru nemôžeme povedať jediné krivé slovo. Atmosféra je kľudná a konštruktívna, ak sú problémy, pokojne sa vyriešia a neženú sa do krajnosti. Neriešia sa striktnými zákazmi alebo príkazmi. Myslím si však, že tu aj napriek tomu vládne disciplína. Medzi trénermi a hráčmi existuje zmluva a ak ju niekto poruší, potom to budeme riešiť nejakým tvrdším opatrením, takže každý vie, čo to porušenie bude obnášať.“
Toto je teda náš pohľad na zmeny v žilinskom hokeji, vytvorený po troch zápasoch s novým „kaučom“ na lavičke. Na úvod sa predsa patrí hľadať pozitíva. Nech je ako chce, myslíme si, že je potrebné nechať chlapcom určitý čas, aj keď ho do skončenia základnej časti už veľa nezostáva, aby sa ukázali a zabojovali o česť hokejovej Žiliny. Veď aj vláda si takýto čas vždy nárokuje alebo nie?
Michal Filek
Foto: Miroslav Štalmach