I. časť
K napísaniu týchto spomienok ma priviedla, ba priam donútila kniha o histórii Žiliny „Žilina – dejiny a prítomnosť“, vydaná v r. 1975. Autorov tejto knihy zámerne neuvediem, veď išlo o rok z obdobia normalizácie, kedy bolo nutné písať tak, ako to vyžadovala doba.
V uvedenej knihe sú v rozsiahlych statiach uvedené zásluhy rodnej strany a robotníckej triedy na rozvoji mesta vo všetkých oblastiach života. No o živote mesta a činnostiach v oblasti kultúry, a to konkrétne ochotníckeho divadla a zborového spevu, sú v knihe len veľmi skromné zmienky.
Uvedené je totiž len konštato-vanie o existencii profesionálneho Divadla Petra Jilemnického a jestvovanie spevokolu Žilinského miešaného zboru, ale nič viac. Pokiaľ ide o históriu činnosti v týchto oblastiach, tak tá je tam uvedená len suchou zmienkou, že zásluhou robotníckej triedy sa vo fabrikách aktivizovala aj ochotnícka činnosť, no kde, kedy a aká, sa v uvedenej knihe nepíše nič viac. Nuž, milý čitateľ histórie mesta, to sa z knihy nedozvieš.
Neviem či pisatelia a zostavovatelia ako renomovaní odborníci čerpali podklady aj z historického archívu mesta, veď v kronike mesta je isto viac vyčerpávajúcich údajov v tomto smere. V týchto svojich spomienkach však nemám záujem polemizovať a ani kritizovať prácu kvalifikovaných odborníkov. Chcel by som svojím skromným príspevkom vniesť viac svetla do skutočného kultúrneho diania v meste. Nie som spisovateľom ani historikom a ani nemám k dispozícii historickú dokumentáciu. Som len živým pamätníkom a aktívnym spoluúčastníkom diania v amatérskom (ochotníckom) divadle a v zborovom i sólovom speve, ktorý som aj ako záujmovú činnosť pestoval odborným štúdiom potrebnej dostupnej literatúry i na hudobnej škole. Ako amatérsky nadšenec získal som potrebné poznatky z ochotníckej činnosti v meste, z vlastného pôsobenia v niektorých krúžkoch divadelných i spevokolov, kde som pôsobil aj ako funkcionár v ich organizácii a tiež z rozprávania a poznatkov spoluhercov či spoluspevákov staršej generácie, teda našich otcov a dedov, s ktorými som veľmi úzko spolupracoval.
Získal som tak poznatky o kultúrnom živote nášho mesta z vlastnej činnosti, od r. 1943, z môjho pôsobenia v Žiline, po služobnom preložení z Bratislavy, kde som aj študoval, a zo získaných poznatkov z ústneho podania i z dosažiteľnej dokumentácie, prakticky od skončenia I. svetovej vojny. Vo svojich spomienkach vychádzam z toho, že samotné uvedenie existencie Divadla Petra Jilemnického a speváckeho zborového telesa Žilinského miešaného zboru (ŽMZ) čitateľovi knihy Žilina – dejiny a prítomnosť nič nehovorí a kultúrny život v našom meste nič neprezentuje. Považoval som preto za potrebné svojimi zaprášenými reminiscenciami rozšíriť obraz skutočného kultúrneho diania v meste Žilina.
Tibor Krakovský