vštevníkov výstavu s prírodovedným zameraním pod názvom Naprieč Malou Fatrou s podtitulom Višňové – Dubná skala.
Výstava sa venuje prezentácii pohoria Malá Fatra (Lúčanskej a Krivánskej Fatry), jeho základnej geologickej stavbe, základných typov hornín, minerálov i skamenelín z geologickej zbierky múzea, ktoré pochádzajú z tohoto územia.
Systematický geologický výskum Malej Fatry má svoje počiatky v prácach významného slovenského geológa a prírodovedca Dionýza Štúra. Štúr sa v rokoch 1858–1859 venoval mapovaniu Slovenska, okrem iného i oblasti stredného Považia - študoval usadeniny Žilinskej kotliny, Rajeckej doline (Rajec, Rajecká Lesná), v auguste 1858 absolvoval spoločne s J. B. Klemensom, profesorom na žilinskej reálke, terénne exkurzie do Vrátnej doliny, na Rozsutec. Mnohé poznatky, ktoré pri mapovaní získal sú platné dodnes. Na jeho práce počas nasledujúcich rokov nadviazali mnohí nasledovníci – geológovia. Výsledky týchto prieskumov ukazujú, že geologická stavba pohoria Malá Fatra patrí medzi najzložitejšie v Západných Karpatoch. Horniny, ktoré pohorie tvoria, boli počas vývoja územia postihnuté často sa opakujúcimi sa tektonickými pohybmi, ktorých výsledkom je i množstvo zlomov a silne porušených zón. Na tieto poruchové pásma je viazané prúdenie podzemnej vody a jej kumulácia.
Najnovším príspevkom (1998 – 2002) k poznaniu inžinierskogeologických a hydrogeologických pomerov v severnej časti horninového masívu Lúčanskej Fatry sa stala prieskumná štôlňa Višňové – Dubná skala, ktorá je v celkovej dĺžke 7 480m vybudovaná priamo v trase pripravovaného tunela Višňové. Tunel sa stane súčastou diaľničnej trasy D1.
Návštevník bude prostredníctvom množstva fotografií, máp, grafických podkladov, ale i získaných hornín a minerálov oboznámený s priebehom i výsledkami prieskumných geologických prác, ktoré boli priebežne vykonávané počas budovania štôlne medzi Višňovým a Dubnou skalou.
Raziace a stavebné práce na tomto veľkom stavebnom diele boli vykonávané z oboch portálov štôlne súčasne, v smere razenia od Višňového k východu klasickou tunelovacou metódou a v smere od Dubnej skaly k západu bola štôlňa razená pomocou plnoprofilového komplexne mechanizovaného raziaceho zariadenia dlhého 235 m. Jeho zmenšená maketa , samotné raziace nástroje – dláta i maketa spôsobu technického vystrojenia steny štôlne tzv. ostenia sú súčasťou výstavy.
Výstava je pripravená v spolupráci s Doprastavom, a. s. závod Žilina a Geofos, s. r. o., Žilina, na obdobie od 4. marca (od 14.30 h) - do 24. marca vo veľkej výstavnej sále Budatínského zámku. Na výstavu i prehliadku expozícii Považského múzea Vás pozývame, otvorené každý deň okrem pondelka v čase od 8.00 – do 16.00 h.(rtl)
Foto: archív
