entačnú prestávku. Najskôr sme si mohli v sobotu v televízii pozrieť stretnutie hviezd Slovenskej a Českej najvyššej súťaže a vzápätí sa obe reprezentácie chystajú na turnaje. Ibaže každá cestuje na turnaj úplne inej kvality. Tá česká odletí na Švédske hokejové hry na sever Európskeho kontinentu a tá „chudobnejšia“ slovenská s tímom do dvadsaťtri rokov sa predstaví na turnaji vo Švajčiarsku. Prečo o tom hovoríme? Kto videl stretnutie hviezd v televízii, alebo na vlastné oči, určite by nepovedal, že mimoriadne pertraktovaný rozdiel v kvalite českej a slovenskej extraligy stále existuje. Veď v tomto zápase síce výber slovenskej súťaže prehral o dva góly, ale väčšinu z dvanastich presných zásahov v zápase zariadili hráči so slovenským pasom. Objektívny divák musel uznať, že náš výber za tímom našich západných susedov nezaostával ani v kvalite. Prečo teda náš výber cestuje len do Švajčiarska a český na prestížne hokejové hry do Švédska? Možno je ten problém práve v porovnávaní kvality oboch líg. Všeobecne sa hovorí, že tá naša je o poriadny kus slabšia. V tejto súvislosti sa však vynára otázka spoločnej česko - slovenskej ligy. Z našej strany silnejú snahy o jej postupné vytvorenie. Česi sú ale naopak skeptický. Výnimočné nie sú ani vyjadrenia typu: „Nám by sa až do Košíc cestovať nechcelo.“ Je však otázne, či takýto argument nie je iba lacná výhovorka. Podľa nášho názoru však musia naši hokejoví diplomati vystupňovať úsilie i v tomto smere. Nie preto, že by naša súťaž nemala svoju kvalitu. To určite má. Ale možno práve preto, aby sa aj pre náš reprezentačný výber otvorili brány prestížnej Euro-Hockey Tour. Najlepšie by asi bolo vytvoriť súťaž podľa modelu hádzanárskej HIL. Tam sprvoti tiež zaznievali skeptické a kuvičie hlasy a dnes hrajú rovnakú súťaž už aj ženy. Ten model spočíva v tom, že súťaž má dve skupiny, v tomto prípade českú a slovenskú, a väčšina zápasov sa odohrá v rámci týchto skupín. Len obmedzený počet zápasov by mal charakter medzinárodných stretnutí. Česi by teda až do Košíc museli cestovať len niekoľkokrát za sezónu. Na konci súťaže by samozrejme najlepšie mužstvá z oboch brehov rieky Moravy hrali o titul. Vytvorenie takejto spoločnej ligy by určite znamenalo nielen nárast kvality, ale tiež nárast divákov v hľadiskách našich štadiónov a v neposlednom rade by to znamenalo i nárast prestížnosti takejto súťaže vo svete. Švédske hokejové hry by sa potom pre našich chlapcov nemuseli zdať iba zbožným želaním a my takéto konfrontácie potrebujeme ako soľ. Veď sa tiež blížia majstrovstvá sveta a nemusí sa stať, že na nich opäť budeme mať tých najlepších hráčov zo zámoria. Kto si trúfa potom povedať, ako by dopadla naša obhajoba titulu bez Bondru, Pálfyho, Šatana, Višňovského, keby v našom drese nastúpili len hokejisti bez skúseností zo zápasov s kvalitnými svetovými mužstvami?
Michal Filek
