ehliadnuť excentrickú čiapku kupoly na streche posledného domu pod Kanálom. A nemenej čudáckych prekvapení možno nájsť vnútri. Naše tušenie neklamalo: pán Dušan Šurlák sa už pred desaťročím pustil do grandióznej stavby svojho súkromného observatória. Peňazí nikdy nie je nazvyš, a preto všetko vykonal svojpomocne. Zrealizoval potrebnú rekonštrukciu stavby zdvojnásobením deky v murive, aby uniesli monštrózny kovový skelet ďalekohľadov, zhotovil konštrukciu otáčavej kupoly. Ale predovšetkým, okrem mechanickej stránky veci, má „na rováši“ aj samotnú optiku všetkých pozorovacích prístrojov, medzi ktorými sa nachádzajú aj jeho vlastné vylepšené verzie optických systémov. Jednoducho, pán Šurlák si postavil observatórium doslova od A po Z, vrátane detailov ako vyvažovacie zariadenia či automatické riadenie pri ovládaní ďalekohľadov, kedy napríklad môžu ustavične presne sledovať dráhu nebeských telies po oblohe, čo značí, že kedykoľvek sa pozriete do objektívu, vidíte mesiac alebo slnko a cez filtre môžete sledovať rozširovanie škvŕn na jeho povrchu. Ďalekohľad možno zamerať aj na ciele v prírode, ktorú má pán Dušan za domom, ale môže to byť napríklad aj Hričovský hrad na opačnej strane kotliny, na ktorom podľa jeho slov pri dobrých poveternostných podmienkach uvidíte aj list trasúci sa vo vánku. Z postu amatéra to akiste nebolo ľahké, prihliadajúc pritom tiež na komplikovanosť fyzikálnych vzťahov, na ktorých to síce všetko stojí, ale ktoré sú chápaniu obyčajného človeka popravde nedostupné. Pán Dušan vraj pôvodne navštívil viaceré hvezdárne v blízkom i vzdialenejšom okolí, no nikde mu nevedeli poradiť v takých náročných otázkach ako je zostrojovanie vlastného ďalekohľadu. Začínal s malou brožúrkou o optike. Zadovážil si 7 cm hrubé sklo a ako stredoveký Spinoza sa ručne pustil do šošovky. Záverečné spracovanie citlivých častí - tvarovaných podľa hyperbol, parabol, atď. - beztak vraj závisí od schopností zhotoviteľa. Keď podotkneme, že pri tomto finálnom dopracovaní sklíčka môžete jedným nesprávnym pohybom zmariť 200 hodinovú prácu s vybrusovaním a začať odznova, je to pozoruhodná zručnosť a v neposlednom rade i trpezlivosť. Pristavili sme sa ešte pri ďalších zaujímavostiach, ktoré má pán Šurlák na prízemí vo svojom dome. Veľký nástenný orloj ešte spred tridsiatich rokov, zobrazujúci hodiny, dni, mesiace, mená, fázy mesiaca a podobne, cez zariadenie izieb ako gauče a vyrezávané steny, ktoré sú jeho živnosťou, vitrína s vypchatými zvieratami a podľa ľubovôle dennou či nočnou krajinou alebo nástennými spomienkami na jeho dávnejšie zameranie reštaurátora sôch, nafukovací motorový čln, dokonca so vstavanou plachtou... Dušan Šurlák je jedným z tých, ktorým právom náleží pomenovanie domáceho majstra. Ba pri pohľade na jeho ďalekohľady - z ktorých niektoré predal až do Maďarska a záujem vraj mali aj zo žilinskej hvezdárne - sa nám aj to javí ako dosť vágne a nevýstižné označenie.
Dohodli sme sa na pozorovaní mesiaca vo vhodnom období. Už teraz sa tešíme. Z pozorovania nočného kozmu sa dá odniesť pocit dobrej zábavy i zdravého pripomenutia nielen malosti človeka, ale i nášho sveta, tej zanedbateľnej častice prachu v priestore tichého vesmíru.
Tomáš Radovský
Foto: autor