Streda, 28. júl, 2021 | Meniny má KrištofKrížovkyKrížovky

Na Hromnice o hodinu více...

Pestrú zvykoslovnú paletu má február a hneď jeho

druhý deň Hromnice. Vývin tohto sviatku bol v tradícii východných Slovanov, ktorí v tomto čase slávili „sretenie“, stretnutie zimy s letom. V tejto súvislosti znovu pripomíname, že rok sa pôvodne delil na zimu a leto. Podrobnejšie členenie na štyri časti je novšie, ale aj potom, ako to konečne poznáme z našej ľudovej kultúry, sa roky počítali na zimy a letá.

U západných Slovanov boli Hromnice pravdepodobne sviatkami na poctu boha ohňa a hromov Perúna. Podoba Hromníc z našej tradície je výsledkom prenikania viacerých vplyvov.

Skryť Vypnúť reklamu

U Rimanov v tomto období vybraní kňazi, nazývaní luperci, obetovali božstvám capov a psov. Z ich koží narezali remene a behajúc po uliciach, udierali okoloidúcich, najmä ženy. Súčasťou týchto obradov, známych ako luperkálie, boli sprievody, ktorých účastníci niesli zapálené sviece. Zmyslom šibania i nosenia horiacich sviečok bola magická očista, pomenovaná februatio. Z tohto slova je odvodený názov mesiaca február. Luperkálie sa rozšírili na celé územie európskej časti Rímskej ríše a prežili aj jej pád. Príkazom z roku 494 bolo v cirkvi namiesto očistných obradov zavedené „očistenie Panny Márie“ a v jedenástom storočí, zrejme v dôsledku ešte stále živej predkresťanskej tradície, aj posviacanie sviečok.

Zo sviečok, ktoré si ľudia doniesli na Hromnice do kostola posvätiť, si roľnícke ženy nakvapkali trochu loja do modlitebnej knižky a doma ho zoškrabali do ľanového semena odloženého na siatie. Verili, že takýto ľan bude chránený pred ničivou búrkou. Posvätenú sviečku, nazvanú hromnička, mávali takmer v každej domácnosti. Zapaľovali ju počas búrky, aby hrom neudrel do obydlia, zapálenú ju položili vedľa zomierajúceho na uľahčenie skonu a nechávali ju horieť aj pri mŕtvom tele ako ochranu pred nečistými silami. Hromnička sa používala dokonca aj v ľudovom liečení ako prostriedok proti boleniu hrdla.

Skryť Vypnúť reklamu

Na starší význam Hromníc poukazuje aj motivovanie zákazov niektorých prác. Podľa starších predstáv zo západného Slovenska toho, čo na Hromnice pracuje, cez rok zabije hrom. Na Myjave sa zákaz sprevádzaný tým istým trestom vzťahoval len na šitie, na Ponitrí zase na prácu v horách. Podobná predstava bola známa i na Spiši, ale s tým rozdielom, že hrom mal udrieť do domu, v ktorom niekto v tento deň šil. V Turci mal hrom zabiť človeka oblečeného v šatách, ktoré boli ušité cez Hromnice.

Ľudia si všímali aj počasie. Verili, že ak na Hromnice zo strechy tečie, zima sa dlho povlečie, ale ak je silný mráz, treba sa ponáhľať so zimnými prácami, lebo jar je predo dvermi. Ak viseli zo striech dlhé ľadové cencúle, znamenalo to, že narastie dlhé konope.

Skryť Vypnúť reklamu

Zvyky poľnohospodársko-magického charakteru, s ktorými sa na Hromnice stretávame ešte v prvej polovici nášho storočia, sa viazali predovšetkým k pestovaniu textilných rastlín. Na väčšine nášho územia varili rezance alebo šúľance, ktoré mali byť čo najdlhšie, aby aj konope bolo dlhé. Na niektorých miestach tieto jedlá posýpali tvarohom, aby plátno bolo biele. Vodou, v ktorej varili cestoviny, zvykli v Honte poliať konopisko, teda roľu, určenú na siatia konopes.

Začiatkom devätnásteho storočia zanikol v Liptove zvyk, ktorý sa tu pri varení cestovín tradoval. Keď sa totiž cestoviny už varili, prikázala gazdiná deťom tancovať a spievať.

Gazdiná sa mala kĺzať na ľade, aby mala dlhý ľan a konope. Ešte v medzivojnovom období sa v mnohých oblastiach Slovenska chodili celé rodiny alebo aspoň gazdiné a mládenci s dievčatami sánkovať s tým istých cieľom.

V minulých storočiach bol tento zvyk všeobecne rozšírený tak na vidieku ako aj v mestách. Podľa novín z osemnásteho storočia v Bratislave bývajúca šľachta pozývala na hromničné sánkovačky hostí z cisárskeho dvora vo Viedni. Patriciát a šľachta považovali vychádzky na saniach za príjemné rozptýlenie a sotva im pripisovali iný význam, no samotný výskyt tejto činnosti u všetkých stavov svedčí o hlbokých koreňoch tejto tradície.

Podľa knihy Emílie Horváthovej Rok vo zvykoch nášho ľudu spracovala Eva Ertlová

Najčítanejšie na My Žilina

Inzercia - Tlačové správy

  1. Túto bagetu jedia Slováci už 24 rokov. Čo nám chutí najviac?
  2. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu
  3. M. Šmigura: Pozeráme sa smerom na Varšavu
  4. Kravy jedia srvátku. Výrobky vďaka tomu nemajú konkurenciu
  5. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  6. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  7. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  8. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  9. Lenivý brunch s Muchom
  10. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  1. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  2. Do portfólia Proxenty pribudol projekt na Šancovej
  3. 60 rokov tradície s ekologickým srdcom a modernou víziou
  4. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  5. Keď ekológia spája
  6. Wüstenrot predstavuje novú stratégiu pre slovenský trh
  7. Na zmenu zdravotnej poisťovne vám po novom stačia 3 minúty
  8. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  9. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  10. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 11 061
  2. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 224
  3. Od Česka až po Jadran 3 978
  4. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 752
  5. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 3 369
  6. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 232
  7. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti 3 166
  8. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 2 616
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 2 500
  10. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny 2 206
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Spoločnosť Schaeffler rozšíri technologické centrum.


TASR 4 h
 Žilinskí Vlci pri poslednom kondičnom testovaní. Dnes prvýkrát vykorčuľovali na ľad.

Známy je aj rozpis prípravných zápasov.


(red) 6 h
Relácia MY Športujeme denne prináša dynamický prehľad športových aktualít, exkluzívne rozhovory a aj rady a tipy nielen pre športovcov.

Dozviete sa aj akú posilu zo zámoria dotiahol HKM, čo čaká na kabínu Vionu po úspešnej sezóne, prejdeme si aj účinkovanie Slovákov v Tokiu a pozrieme sa aj na to, či bude Ronaldo pokračovať v Juventuse.


10 h

Členovia Atletického oddielu Žilina podávali výborné výkony.


(red) 21 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Šelma ležala neďaleko kontajnera.


a 1 ďalší 5 h

K machináciám malo prísť v súvislosti s výstavbou parkovacích domov.


9 h

Občianske združenie dostalo za stavebný delikt pokutu. Predseda hovorí, že boli presvedčení o tom, že neporušujú stavebný zákon.


27. júl

Primátor Novák opäť žiada zvýšenie rýchlosti na ceste medzi Prievidzou a Novákmi na sto kilometrov za hodinu. O zvýšení rýchlosti na tomto úseku sa hovorí už desať rokov.


27. júl

Už ste čítali?