O literárnych návratoch...
Práve som si zasurfoval pohľadom po svojej domácej kniž-nici. Titulov ako maku v poli. V pamäti som sa prinavrátil k ich obsahu. Láska, intrigy, boje, zúfalstvo... Od nepamäti ľudstva sa ako červená čiara tiahne históriou menej či viacej skrytá nenávisť k panstvu, k vrchnosti. Revolta a odboj je jej plodom a veruže nezmariteľným ani prachom večnosti. Uvedomujem si, že táto pamäť je nepoučiteľná, lebo v súčasnosti sa v podstate odohrávajú tie isté bezmocné boje s vrchnosťou ako pred tisíckami rokov. Zdá sa, že moc je neoddeliteľnou súčasťou vekov, a tak skoro jej vplyv nezanikne. Moc je najmocnejšia z nádorov každej doby, nevykoreniteľná a nezničiteľná... Myslel som si, že knižôčka Čenkovej deti je nenávratnou nostalgiou za zlými časmi. Omyl, takýchto knižôčiek píše súčasný svet na desatťisíce. Ibaže chýba ten, kto by také knižky vydával! A mož-nože by sa aj našiel, ale kto by už len také horory čítal...?!
O živnosti...
Mal som pôvodne na mysli napísať „o nápaditosti...“, ale predsa sa len vrátim k tomu, čo ma inšpirovalo. Napríklad také módne prehliadky sú pre mňa nepochopiteľným plytvaním tvorivej energie. Energia vyhodená navnivoč akoby drevo bez tepla vyletelo hore komínom v podobe dymu. Koľko moje oči videli zbytočných kreácií...?! Nuž, uznávam však nápady, ktoré hýbu svetom. Dávno som sa tak nezasmial ako nad nápaditosťou istého podnikavca, ktorý byrokratickú mašinériu veru poriadne potrápil. Ako? Každý nezamestnaný sa musí dvakrát do mesiaca prihlásiť, že je stále nezamestnaný... I s patričnou pečiatkou, že si prácu hľadal až po zodraté kolená... Dotyčný si založil živnosť na princípe, že každý nezamestnaný môže k nemu prísť po potvrdenie, že prácu nedostane. Za patričný jednorázový manipulačný poplatok. Pri tej hore nezamestnaných ide o biznis vskutku kráľovský a byrokratický šimeľ si môže gebuľu trieskať o stenu, že ho opäť niekto dobehol, niekto, kto má menšiu hlavu ako on...! A pretože nápaditosti sa medze nekladú, možnože onen dobrák - podnikavec na pečiatkovanie zamestná rotu nezamestnaných...Vlado Javorský