rétne Bytčianskeho okresu, je obec Hvozdnica. V jej katastri sa nachádza Kulíškov kopec, ktorý skrýva jedno z najstarších opevnených sídlisk v tejto oblasti. Sú to zvyšky osídlenia uzavretého, mestského typu z prvého storočia pred našim letopočtom. Dokazuje to, že Bytčianska kotlina bola osídlená dávno pred príchodom Slovanov. Prešli ňou Germáni, Kvádi, Kelti a zrejme aj Rimania. Niektorí z nich sa tu usídlili, iní zas tiahli za vidinou lepších a bohatších krajov smerom na juhozápad. Tých, ktorí zostali, pravdepodobne zlákali lesy, plné zveriny a úrodný pás zeme pozdĺž Váhu.
O vplyve keltskej kultúry svedčí nálezisko pod Kulíškovým kopcom. Až do prelomu devätnásteho a dvadsiateho storočia málokto vedel o tom, že toto miesto skrýva jedno z najcennejších svedectiev o pobyte Keltov na Slovensku. Jedným z tých, ktorým poklady, skryté v ňom, učarovali, bol Oto Jakubík, dnes sedemdesiatdvaročný občan Hvozdnice. Patril k tým, ktorí sa zaslúžili o objavenie keltského opevnenia. Pri svojich potulkách v lesoch pod Kulíškovým kopcom našiel totiž zopár zaujímavých hlinených črepov. Jeho objav priviedol na miesto náleziska archeológov. Zapracovali motyky a lopaty, ktoré vyniesli na svetlo sveta ďalšie svedectvá o ľuďoch, ktorí pred stáročiami žili v tejto oblasti. Úlomky hlinených črepov priniesli archeológom prekvapenie: jasne totiž dokázali vplyv keltskej kultúry, čím sa osídlenie Bytčianskej kotliny posunulo zo slovanských a predslovanských čias o niekoľko storočí hlbšie, k roku 100 n. l. Nálezy spod Kulíškovho kopca putovali do Považského múzea, kde sú až podnes súčasťou stálej expozície. Cenné sú úlomky hlinenej keramiky - veľká torzovitá nádoba, určená na uskladňovanie obilia, i ďalšie ručne zhotovené hrnce z vypaľovanej hliny. Hoci sa nevie, kde presne sa keltské opevnenie nachádzalo, dá sa predpokladať, že to bolo v údolí pod Kulíškovým kopcom. Keltské sídlisko podľa všetkého zaniklo v časoch germánskych nájazdov. Archeologické výskumy nepoukazujú na to, žeby podľahlo ohňu a meču, nie sú tu žiadne stopy po boji. Pravdepodobnejšie je, že sa obyvatelia sídliska pod hrozbou vojny odsťahovali niekde inde alebo postupne asimilovali s novými, prichádzajúcimi národmi. O pár storočí neskôr sa pod Kulíškovým kopcom objavili Slovania, ktorí postavili svoje domy na zvyškoch starej keltskej pevnosti. Keďže sa usídlili uprostred hustých hvozdov, dali novozaloženej osade meno Hvozdnica. To jej zostalo až podnes.
Zuzana Kuglerová,
foto: autorka
