(dokončenie z 1. strany)
„Na Kľakovej skale tri kosírky visia, jednu z nich dostanem, aj keď ma obesia...“ Ďalšia z fačkovských fašiangových pesničiek, ktorú poznajú všetci domáci. Okolo oboch partií sa motali i dorastajúci chlapci. Peťo, Jojo, Braňo, Martin a Marek sa už nevedia dočkať, kedy aj ich zoberú medzi klátnikov. Ešte si budú musieť, dva–tri rôčky počkať, ale mamky im už pre istotu chystajú vyšívané košele. Čas pokračuje, nálada pri muzikách graduje. A mládenci začínajú ďalšiu pesničku. „Fačkovský pán farár takú kázeň kázal, fačkovským mládencom poženiť sa kázal. Keby sme sa keby, poženeli všetci, ktože by bol chodel, po tej tmavej noci...“ Veru tak, lebo klátnikom môže byť len slobodný mládenec, dobrý je po takých štyroch rokoch, ale objavili sme aj takých, čo reprezentujú svoj koniec už aj deväť rokov. Blíži sa polnoc. Ešte jedna veselšia pesnička a nastane čas rozlúčky s basou. „Fašianek sa kráti, už sa nenavráti, staré baby plačú, že sa nevyskáču...“ Do sály prichádza smútočný sprievod. Zaznejú pohrebné tóny, ozve sa nárek a plač. Basa už nie je medzi chasou. Opäť sa však vráti, to je isté, ako že po zime príde jar.
Maršová/Rašov - Dlhé roky si v obci udržiavajú tradíciu veselo sa rozlúčiť s končiacim fašiangom. Nebolo tomu inak ani v sobotu 1. marca, keď obec ožila zábavou, veselosťou a rezkými tónmi dychovky. Zišiel sa sprievod fašiangových maškár, ktorý spolu s dychovou hudbou Predmierčanka obišiel celú dedinu. Spievalo sa, prekáralo, dievčatá a ženy „maškary“ poriadne vytancovali. Nechýbala ponuka domácich výrobkov (šišky, koláčiky, klobáska), a aby chrípka nenašla živnú pôdu, ani domáca slivovička, jabĺčkovica či iné životabudiče, ktoré sa konzumovali spoločne pre prevenciu i dobrú náladu, ktorá veru nechýbala.
Sprievodom po obci sa však podujatie nekončilo. Postupne sa všetci občania, domáci i cezpoľní, schádzali v kultúrnom dome, kde zábava pokračovala až do bieleho rána. Lepšie povedané dokiaľ kto vydržal.
(bč, mb)
Foto: Eva Bučová
