veľmi náročná úloha pripadá rozhodcom. Niekedy je kritika voči nim oprávnená, inokedy sú pod jej paľbou nezaslúžene. Ba dokonca niekedy musia čeliť nielen slovnej prestrelke, ale i lietajúcim pukom z hokejoch hlavných aktérov duelov. V oddychovom zápase Žiliny so Skalicou v poslednom kole základnej časti po hokejovej stránke ani jedno z mužstiev divákov nenadchlo. V dobrom naň určite nebude spomínať ani hlavný rozhodca tohto duelu pán Ország. V 32. min. ho nešťastne trafil do tváre puk, ktorý do útočného pásma po mantinely nahadzoval domáci útočník Peter Straka. Rozhodcu sa najskôr pokúšala ošetriť domáca lavička, ale zranenie sa ukázalo ako vážnejšie. Podľa slov žilinského maséra Jaroslava Masaryka, pána Országa previezli do žilinskej nemocnice so zlomenou sánkou a okamžite sa podrobil operácii. Zápas potom doviedlo do konca už iba rozhodcovské duo Štec, Lokšík. Napriek tomu v treťom zápase ply-off so Slovanom Bratislava sa na rozhodcov znášala počas celého stretnutia spŕška kritiky z úst domácich priaznivcov. Niektorí hovorili, že za prehru žilinských vlkov môžu čiastočne i arbitri stretnutia Jakubec, Halecký a Miľovčík. Pravdou je, že Slovanisti hrali z hľadiska pozorovateľov z tribúny, veľmi agresívne a často sa dopúšťali zákrokov na hranici pravidiel. Ako po zápase lakonicky skonštatoval domáci útočník Karol Bartánus, „také je play-ff“. Dodal tiež, že bodaj by aj domáci vlci hrali takýmto štýlom a spravili pre víťazstvo všetko -možné, i nemožné. Aj keď sa tentokrát nikto z domáceho tábora na výkon rozhodcov nesťažoval, myslíme si, že v tomto zápase domácemu mužstvu minimálne nepomohli. Bolo by však asi chybou vyčítať im to, pretože aj rozhodca je len človek a robí chyby. Navyše, ako vidno z nešťasnej udalosti zo zápasu so Skalicou, práca rozhodcu je mimoriadne riziková.
(mif)
