Mohylové hroby v Kotešovej
V predošlých dvoch častiach seriálu Poklady, zarastené trávou sme sa zaoberali dejinami Bytčianskej kotliny. Navštívili sme zvyšky keltského opevnenia v Hvozdnici a staroslovanské sídlisko v Kľukách. Dnes sa pozrieme do Kotešovej, kde sa nachádzajú vzácne archeologické nálezy, ktoré potvrdzujú jedno z najstarších osídlení Bytčianska.
Prví roľníci prišli do Bytčianskej kotliny v priebehu 3. tisícročia pred našim letopočtom. Je málo pravdepodobné, že roľníci severného Slovenska žili tak ako roľníci z juhozápadného Slovenska, ktorí si stavali dlhé a rozsiahle päťmetrové polozemnice. Žilo v nich spolu viacero rodín dohromady. Klimatické podmienky severného Slovenska, najmä tuhé zimy, si vynútili iné stavby. Boli to drevenice. Nestavali sa také veľké ako polozemnice, pretože by ich bolo ťažko vykúriť. Vďaka tomu sa začalo trieštiť aj spoločenské zriadenie. Pôvodné veľkorodiny sa rozpadli na menšie, samostatné rodiny. Vedúce postavenie ženy – matky vystriedal muž – hospodár a lovec.
Skvalitnenie obrábania pôdy sa odrazilo aj na hustote osídlenia. Aj napriek slabému archeologickému výskumu poznáme ľud, ktorý v tomto období osídlil Bytčiansku kotlinu. Bol to ľud lužickej kultúry. Jeden z najväčších pamätníkov na tento ľud leží v Kotešovej, v časti Nivy. Žiaľ, dnes už z neho málo nájdeme. Porušila ho výstavba kanálu Váhu.
Posledný archeologický výs-kum tu prebiehal v rokoch 1960 až 1961, kedy archeológovia odkryli 86 žiarových hrobov. Mohylové pohrebiská z Kotešovej sú pozoruhodné svojim rozsahom. Ich plocha predstavuje aj niekoľko hektárov. Jedno pohrebisko používalo viacero rodín. Krátky, zato však intenzívny výskum vyniesol na svetlo sveta množstvo zaujímavých predmetov, ktorý ľud lužickej kultúry používal. Boli to napríklad drobné ozdobné predmety, šperky, ale i keramika, špeciálne určená na pohrebné účely. Ľud lužickej kultúry žil v tejto časti Slovenska nerušene až do prelomu tisícročí, kedy ho vytlačili Kelti.
Zuzana Kuglerová
Foto: archív
