si ju iste pamätajú ako jednu z najúspešnejších maratónkyň. Dnes sa už športu aktívne nevenuje, v jej šľapajách beží syn Peter. Má však nového koníčka. Na dvore domu v Trnovom sú dva krásne leonbergery, v dome zasa kraľuje roztomilý párik francúzskych bišónikov. Ale poďme pekne po poriadku. Začneme trochou histórie.
Narodil sa prvý
leonberger
Heinrich Essig z nemeckého mesta Leonberg (leví vrch) bol zanietených chovateľom psov. Bol priam posadnutý výskumníckou a chovateľskou vášňou a rozhodol sa dať svojmu milovanému mestu psa, ktorý by čo najviac pripomínal leva na mestskom znaku. Začal s čierno-bielou sučkou novofunlanďana a dlhosrstým bernardínom. S výsledkami však stále nebol spokojný. Vtedy mu náhoda do cesty priviedla pyrenejského horského psa s dominantnou bielou farbou srsti. Zapojil ho do kríženia, a tak v roku 1846 prišiel na svet prvý, pravý leonberger. Tak, ako vtedy, i dnes sú leonbergre mohutné a vznešené, ale mimoriadne priateľské. I keď sa chovajú takmer výlučne ako spoločenské psy, dokážu zvládnuť aj výcvik.
Láska
na prvý pohľad
V roku 1987 bola Marika Starovská ešte aktívnou bežkyňou. Pri ceste na jedny preteky uvidela na jednom nemeckom letisku krásneho psa. Nikdy takého nevidela, ale vedela presne, že takého raz bude mať. A tak v roku 1989 pribudol do jej rodiny Casio z Bánovskej roviny. Jej prvý leonberger. Dokonca malému Peťovi robil aj pestúnku. Marika jednoducho odstavila kočík v lese, prikázala psovi, nech dáva pozor, kým ona bude trénovať. Po Casiovi prišiel na rad Zolo z Dunajskej Lužnej, pes z výborného chovu. Keď sa tam sučke Tine, svetovej šampiónke, narodili šteniatka, stala sa Marika v roku 1995 majiteľkou sučky Baby. Tú má dodnes. V nasledujúcom roku vyhrala Baby svetovú výstavu v Budapešti i Viedni v triede mladých. Mala len 11 mesiacov a dodnes je najmladšou svetovou víťazkou. Z jej prvého vrhu si Marika nechala psíka Arta, ten tragicky zahynul pred dvoma rokmi po úraze. Martin Kľačko, prezident Slovenského klubu leonbergerov videl jej smútok, a tak sa na dvor do Trnového dostal 11-mesačný psík Cliff Šárske vody.
Tvrdá príprava
a úspechy
Začala jeho príprava na výstavy. Dnes má Cliff 23 mesiacov a za sebou nemálo úspechov. V auguste 2002 s ním Marika bola na medzinárodnej výstave psov v Bratislave. V prvý deň zvíťazil v medzitriede (od 9 do 24 mesiacov), získal titul CAC (čakateľ na šampióna) a rezervný titul CACIB (čakateľ na medzinárodného šampióna). Na druhý deň získal v otvorenej triede (od 15 mesiacov do 8 rokov) ďalší titul CAC. V novembri bodoval na medzinárodnej výstave v Nitre. Aj tam získal tituly CAC, CACIB a pripojil aj BOB (víťaz plemena). Tento rok Cliff poctil svojou prítomnosťou medzinárodnú výstavu v Trenčíne, o týždeň sa chystá do Nitry, aby splnil podmienky účasti v triede šampiónov na svetovú výstavu v Dortmunde, ktorá bude v máji.
Športové výhry
a prehry
Marika Starovská začala s atletikou, keď mala 14 rokov. V sedemnástich sa s ňou po ťažkom úraze rozlúčila. A opäť sa vrátila, až keď sa jej narodili deti. Dá sa povedať, že jej syn Peťo vyrástol na atletických dráhach a lásku k športu sal spolu s materským mliekom. Je to síce fráza, ale je to skutočne tak. Definitívne skončila v roku 1993. Behá však stále. Len tak pre zábavu. Takmer každý deň dobre popreháňa Cliffa i Baby na brehoch vodného diela. Vlastne Baby má teraz prestávku, onedlho sa opäť stane mamičkou. Vráťme sa však k športovým úspechom Mariky Starovskej. Dvakrát bola majsterkou republiky (ešte Československej) v maratóne, raz v behu na 10 km na dráhe, trikrát na ceste a štyrikrát v krose. Dvakrát vyhrala maratón v Izraeli. V roku 1992 mala dokonca reprezentovať Československo na olympiáde v Barcelone, k dispozícii však bolo len jedno miesto a prednosť dostala bežkyňa z Čiech. Preteky nedokončila. Tú istú trať v marci absolvovala aj Marika. Dosiahnutý čas by jej na olympiáde priniesol bronzovú medailu. Aj o tom je šport. Raz zvíťazila na polmaratóne v Berlíne, vyhrala preteky na 20 km v Bruseli i na 25 km v Paríži.
Amuretka a Belamík
Na začiatku bola reč aj o francúzskych bišónikoch. Aj tie patria do domácnosti Mariky Starovskej. Amouretta Blanche von Trajanus (Holandsko) a Belami Blanc ze Zlaté Jalny. Vyzerajú ako plyšoví psíkovia v hračkárskom obchode, sú veľmi milí, poslušní a prítulní, pôvod však majú taký vznešený, že sme ani nevedeli či im môžeme tykať. Okrem toho dve krásne akváriá a ryšavý kocúr, ktorého akceptujú aj bišonikovia. To je malé kráľovstvo Mariky Starovskej.
Eva Bučová
Foto: autorka, archív