Pamätník stratených keltských opíd
Jedným z národov, ktorý sa podpísal do dejín Bytčianskej kotliny, sú Germáni. Treba sa však vrátiť do prelomu tisícročí, respektíve do prvých troch storočí, kedy sa začína z histórie strednej Európy vytrácať zaujímavý a svojrázny národ – Kelti. Druhé storočie prináša tragédiu zániku Keltov na južnom Slovensku. Vykynožili ich bojové dácke kmene, ktoré sa sem presunuli pod vplyvom dobyvačných vojen rímskeho cisára Trajana. Bytčianska kotlina však zostáva aj v priebehu tretieho storočia keltská. Je pravdepodobné, že sa tu nachádzalo niekoľko menších opíd. Aj keď po nich zostalo málo pamiatok, ich existenciu môžeme dokázať z iných prameňov.
Od začiatku druhého storočia sa územie Bytčianskej kotliny stáva úkrytom pre Keltov, ktorí sa sem presťahovali z juhu Slovenska pod tlakom rumunských Dákov. Plasticky si môžeme predstaviť, čo sa vtedy dialo. Padla Sarmizegetussa, hlavné mesto Dákov. Cisár Traján odvliekol porazených do Ríma, aby ich ako zajatcov a otrokov predstavil pri víťaznom pochode. Medzi porazenými sa ocitol aj dácky kráľ Decebal. No mnohí z jeho spolubojovníkov a vojvodcov v sprievode zajatcov chýbali. Ušli pred ničiacimi rímskymi légiami smerom na sever. Museli sa vyhnúť dolnej Panónii, dnešnému Maďarsku, ktorá bola provinciou Ríma. Došli až na územie južného Slovenska, ktoré nespadalo pod vplyv rímskej moci. Tu však narazili na pôvodné obyvateľstvo. Tvorili ich kmene Keltov. Mnohí z nás si Keltov predstavujú ako krvilačných bojovníkov, bol to však v podstate mierumilovný národ, ktorý sa venoval pastierstvu a poľnohospodárstvu. Dobre poznal rozpínavosť Rímskej ríše z čias cisára Júlia Cézara. Kým kelts-ké kniežatá bránili svoje opidá pred postupujúcimi Dákmi, keltskí poľnohospodári a roľníci sa začali húfne sťahovať na sever. Vďaka tomu môžeme nájsť na území Bytčianskej kotliny z tretieho storočia viacero menších keltských opevnení, ktoré síce nedosahovali veľkosť opíd na juhozápadnom Slovensku, poskytovali však zdanie bezpečného úkrytu. Bolo to však iba zdanie. Už o sto rokov neskôr im začalo hroziť nové nebezpečenstvo: boli to divoké kmene Germánov, ktoré sa začali tlačiť na územie Bytčianskej kotliny zo severu a západu.
Po Germánoch zostali stopy ničenia: vypálené keltské dediny. No napriek tomu sa tu život nezastavil.
Do predslovanskej histórie Bytčianskej kotliny sa zapísali nielen Kelti, ale aj Dáci a Germáni. Až doteraz sa vedú polemiky, ako hlboko v nej nechali svoje stopy Rimania. Aj keď dlhý čas prevládal názor, že severné územie Slovenska zostalo nedotknuté Rimanmi, nie je to celkom tak. Aj keď nebolo obsadené vojensky, žilo čulými obchodnými kontaktmi s touto veľkou ríšou, ktorá určovala legislatívny chod vtedajšieho sveta. Ale o tom až nabudúce.
Zuzana Kuglerová
