ovaná prevádzkareň ČSAD pre osobnú aj nákladnú dopravu. Nákladná bola zrušená v roku 1994 a z dôvodu centralizácie presunutá do Žiliny. Osobnú podľa papierov zrušili k januáru tohto roku. Najnovší verdikt znie: 1 mája z areálu prevádzky odíde nielen 40 autobusov, ale i deväťdesiat zamestnancov. Papierovo prejdú pod SAD Žilina. Naoko sa zdá, že je všetko vyriešené. Šoféri z bytčianskej prevádzky však majú na vec iný názor:
„Predstavte si, že sa niekde v Setechove pokazí autobus. Kým k nemu príde pomoc zo Žiliny, cestujúci sa zbláznia. Taktiež nás zaráža, prečo o záchranu prevádzky nebojujú starostovia obcí a primátor mesta. Komu by malo viacej záležať na tom, aby boli v okrese zabezpečené všetky služby, týkajúce sa autobusovej dopravy? Každú sobotu sme prenajímali autobusy pre svadby, v sezóne pre futbalové zápasy. Niekedy to bolo až päť autobusov za deň. V bytčianskej prevádzke si ročne vybavovalo cestovné preukazy viac ako tritisíc ľudí. Nezáleží nám na tom, kde budeme od 1. mája sedieť, ale na záchrane prevádzky. Ak bude treba, pomestíme sa aj na vrátnici pri vchode do areálu.“
Na otázky šoférov a ďalších zamestnancov bytčianskej prevádzky sme hľadali odpoveď u Eduarda Vaníka, riaditeľa dopravno -obchodného odboru SAD - Žilina.
„Zrušenie prevádzky nebude mať žiaden dopad na dopravnú obslužnosť územia. Sieť autobusových liniek zostane nedotknutá. Ani obava, že by si cestujúci museli vybavovať preukážky v Žiline, nie je opodstatnená. Pre tieto účely máme v Bytči vyhradenú pri autobusovom nádraží unimobunku, ktorá bude slúžiť verejnosti počas mesiacov august a september. Nepravidelný druh dopravy - zájazdy a svadby si môžu záujemcovia objednať priamo u vodičov. Pre nás je neekonomické udržiavať prevádzku, ktorá prestala byť zisková. Areál chceme prenajať, v lepšom prípade predať. Mohli by sme zaň získať dvadsať až tridsať miliónov. Pri ďalšom prevádzkovaní by vznikol dlh vo výške 12 miliónov, pretože prevádzkareň nutne potrebuje rekonštrukciu umyvárne aj výdajne pohonných hmôt. Zvyšok financií, získaných z predaja, by sa mohol investovať do kúpy nových autobusov. Pre vodičov by malo byť dôležitejšie, na akom autobuse sa vozia, ako odpočiváreň, kde trávia zlomok pracovného času. Ale aj na odpočiváreň sme mysleli. Je pre ňu určená unimobunka na autobusovom nádraží v Bytči. V ich pracovnej náplni sa nič nezmení, snáď len to, že počas prestoja v Žiline budú musieť odovzdať tržbu v žilinskej prevádzkarni SAD.“
Zuzana Kuglerová
Foto: autorka
