nu?Žilina – O problematike výstavby diaľnic rokovali minulý týždeň na pôde Žilinského samosprávneho kraja.
Odborník Žilinskej univerzity v oblasti dopravy Ján Mikolaj konštatoval, že tempo výstavby diaľnic navrhované v Aktualizácii nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest je veľmi pomalé a môže sa stať brzdou rozvoja kraja.
Dopravná komisia zastupiteľstva ŽSK prijala stanovisko, v ktorom, v prípade nedostatku finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu odporúča prednostne ich využívať na financovanie európskych koridorov E 50 západ – východ a E 75 sever – juh. V súlade s medzivládnymi dohodami medzi SR a PR žiada komisia dodržať termín – rok 2006 – ako termín dobudovania diaľnice D1 Ladce – Žilina a D3 Žilina – Skalité – hranica SR/PR, ktorá je súčasťou trasy Bratislava – Varšava. Podľa profesora Žilinskej univerzity Jána Mikolaja, kritériom na výstavbu diaľnic je nielen tranzit, ale aj obslužnosť územia, ktorá je vyššia pri severnom variante.
Druhým aspektom je dopravná intenzita. Podľa údajov jazdí denne zo Žiliny na Martin 21-tisíc, na Čadcu 26-tisíc, na Bratislavu 17-tisíc vozidiel. Na juhovýchodnom Slovensku je to len okolo 7-tisíc vozidiel. Podľa Mikolaja aj z týchto dvôvodov je na Považí a v Liptove diaľnica nevyhnutná už dnes.
V Žilinskom kraji je najhoršia situácia na úsekoch Čadca – hraničný priechod Svrčinovec a úsek Žilina – Strečno – Martin, kde je kapacita dvojpruhovej komunikácie prekročená dvaapolnásobne, a ak sa situácia nebude riešiť, môže sa táto cesta stať celoslovenským problémom. Navyše je stav o to horší, že na tomto úseku súbežná cesta neexistuje a výstavba tunela, ktorá by ho pomohla riešiť bude trvať minimálne šesť rokov.
Eva Ertlová
Foto: archív
