Archeologické tajomstvá Šarkanej diery
V predchádzajúcej časti seriálu Poklady zarastené trávou sme sa zaoberali keltským a germánskym osídlením Bytčianskej kotliny. Historici si dlhý čas klád-
li otázku, do akej miery sa do pomerov severného Slovenska zapísala doba rímska. Odpoveď na túto otázku nám môže dať archeológia. Dokázateľnou hranicou rímskeho vojenského vplyvu je nápis na trenčianskej skale, ktorý hlása, že v štvrtom storočí tu sídlila menšia vojenská posádka. Je však nepredstaviteľné, aby vplyv takej obchodnej a vojenskej veľmoci, akú v prvých storočiach nášho letopočtu predstavovala Rímska ríša, neprenikol ďalej, za povestné Laugaricio. V súvislosti s tým si treba uvedomiť, že severozápadné Slovensko ležalo na dôležitých tranzitných ťahoch. Známa bola jeho severná obchodná magistrála, čulá dopravná tepna medzi civilizovaným juhom a barbarským severom. Svojim spôsobom ju kopírujú aj dnešné cesty, aj keď s ňou nie sú celkom totožné. Do Rímskej ríše po nej prúdil exotický tovar: jantár, kožušiny, otroci. Nečudo, že osady ležiace na trase tejto magistrály bohatli a kvitli. O obchodných stykoch s Rímskou ríšou existujú priame dôkazy. Poskytli nám ich archeologické vykopávky. Vzácny nález sa našiel v Súľovských skalách či skôr v jaskyni, ktorú turisti poznajú pod menom Šarkania diera. Sú nimi rímske mince. Vďaka svojim geologickým danostiam Šarkaniu dieru využívali ako úkryt už pravekí lovci. Prvé vykopávky sa v nej robili v devätnástom storočí. Najrozsiahlejší archeologický výskum tu v roku 1935 viedol Ján Papánek. Odkryl viaceré vrstvy osídlenia. Najstaršie pochádzalo z doby kamennej, najmladšie z doby rímskej. V tejto súvislosti môže zaznieť reálna otázka: naozaj sa v Šarkanej diere pohybovali rímski obchodníci a ak áno, čo tam robili? Odpoveď na položenú otázku môžeme hľadať v osídľovacích vojnách, ktoré v tom čase Bytčianskou kotlinou otriasali. Netreba zabudnúť na to, že v priebehu druhého a tretieho storočia sa tu objavili Germáni, ktorí za sebou nechali vypálené keltské dediny. Za obeť im padlo opevnenie v Hvozdnici, teda miesto, ktoré sa nachádzalo v blízkosti severnej magistrály. Možno práve tu bolo vybudované menšie obchodné stredisko. Ak sa v ňom nachádzali rímski kupci, je zrejmé, že hľadali úkryt pred náhlym útokom divokých Germánov. Domáci ich odviedli na bezpečné miesto. Tým miestom bola Šarkania diera. Tak sa dá hypoteticky vysvetliť nález mincí v tejto jaskyni. Mohlo to byť ale aj inak. O rímskom vplyve svedčia i iné nálezy: ďalšia minca sa našla aj v Hričovskom podhradí. Pochádza z druhého storočia nášho letopočtu, z dôb Trajána, cisára španielskeho pôvodu. Prinajmenšom potvrdzuje pohyb národov a kmeňov, ktorý vyvolali dobyvačné vojny tohto cisára. Aj keby však na územie Bytčianskej kotliny nevkročil ani jeden pravý Riman, vplyv doby rímskej na históriu tohto kraja sa nedá odtajiť.
Zuzana Kuglerová
