Priemyselnej výstavy v Žiline
Priemyselnú výstavu v Žiline v roku 1903 môžeme označiť za najväčšie výstavné podujatie na území Slovenska v dovtedajšej histórii a ako sa neskôr ukázalo, aj počas existencie Uhorska vôbec. Zároveň sa stala aj najvýznamnejšou výstavnou akciou v histórii mesta.
Žilina nebola vybraná pre tento účel náhodne. Vďaka priaznivým podmienkam, ku ktorým patrí v prvom rade výhodná geografická poloha umocnená koncom 19. storočia dobudovaním železničnej siete, či sa už jednalo o postavenie Košicko-bohumínskej železnice začiatkom 70. rokov 19. storočia, alebo o dokončenie Považskej železnice v roku 1883. Ako napísal v úvodnom slove „Sprievodcu po Priemyselnej výstave v Žiline“ Dr. Juraj Majer: „Mesto Žilina je dopravným uzlom severozápadnej časti našej krajiny. Nieto v župách viacej takých miest, kde by sa stretávalo toľko železničných tratí, kde sa v jednom mieste zbiehajú z vnútrozemia zo štyroch smerov a zo zahraničia z dvoch smerov.“ Svoju úlohu zohral aj dostatok pracovnej sily a príliv finančného kapitálu nevyhnutného k rýchlemu rozvoju priemyslu. Medzi prvé podniky patrili - Americký (parný) mlyn postavený v roku 1883, Uhorská továreň na vlnený tovar, vojenské súkno a prikrývky (dnešná Slovena) založená 1891, továreň na výrobu umelých hnojív Hungária (1892, rozšírená v roku 1902 o prevádzku na výrobu kyseliny sírovej) a elektrotechnická fabrika Helios (1893), ktoré patrili medzi prvé podniky svojho druhu na Slovensku. V roku 1902 začína pracovať moderná cementáreň a vápenka v Lietavskej Lúčke. Nezanedbateľný prvok v hospodárskom živote mesta predstavujú aj remeselníci združení v živnostenskom spoločenstve, ktoré malo v roku 1903 už 268 riadnych členov, 406 tovarišov a 169 učňov.
A práve Spolok pre podporu a rozvoj priemyslu a živností, označovaný aj ako Živnostenské spoločenstvo v Žiline, prišiel už v roku 1901 s myšlienkou usporiadania Priemyselnej výstavy. Na svojej schôdzi 18. januára 1902 už predsedníctvo Živnostenského spoločenstva, pod vedením Jána Žabkaya, menovalo prípravný výbor výstavy a za jeho predsedu zvolilo žilinského hlavného slúžneho Štefana Rudnaya, výkonným riaditeľom sa stal Július Grün. Patronát nad podujatím prevzal trenčiansky župan Gejza Ostrolúcky. Výstava mala mať pôvodne len miestny charakter. Obrat nastal na schôdzi výboru 7. mája 1902, kedy sa rozhodlo, že výstava bude mať hornouhorský rozmer a zahrnie vystavovateľov z Trenčianskej, Nitrianskej, Turčianskej, Liptovskej a Oravskej župy. Táto zmena sa stretla s podporou Budapešti. Ministerstvo obchodu poskytlo čiastku 15 000 korún. Mesto Žilina venovalo 3 000 korún, Žilinská súkenka 1 000 korún - spolu sa nakoniec podarilo zozbierať zhruba 7 500 korún.
V roku 1903 sa rozbehli prípravné práce na otvorenie výstavy naplno. V priebehu niekoľkých mesiacov vybudovali v areáli na Strelnici (dnešný športový areál pri Váhu) výstavisko a po nemalých problémoch (12. júla, v čase finišujúcich prác, rozvodnený Váh zalial celé výstavisko a bol ohrozený termín otvorenia výstavy) sa nakoniec podarilo výstavu 1. augusta 1903 slávnostne otvoriť. Bránou výstaviska prešlo počas trvania podujatia takmer 60 000 návštevníkov, ktorí mohli až do 15. septembra 1903 obdivovať 25 výstavných pavilónov a ďalších objektov. Najväčší bol Hlavný pavilón, kde sa prezentovalo 348 vystavovateľov, 24 sa predstavilo v samostatných objektoch. Najviac - 86 vystavovateľov, bolo zo Žiliny. Veľkej pozornosti sa, podľa správ z dobovej tlače, tešil napríklad vystavený nábytok Dielne na náradie u. s. (Martinskej továrne na nábytok a ohýbané drevo), expozície kožušníkov z Liptovského Mikuláša, výšivky Živeny, výrobky schreiberovských sklární z Lednických Rovní, pavilón bryndziarne Petra Makovického z Ružomberku, produkcia firmy Helios zo Žiliny, súkenky zo Žiliny, textilky z Ružomberku, cementárne z Lietavskej Lúčky (jej murovaný pavilón ako jediný stojí dodnes) a mnoho ďalších väčších i menších vystavovateľov.
Kladný ohlas na výstavu sa po jej skončení odrazil v pomerne prudkom hospodárskom rozvoji mesta v nasledujúcich rokoch a ovplyvnil hospodársku aktivitu slovenských podnikateľov a remeselníkov.
Za stručným opisom najvýznamnejšej výstavnej akcie v histórii mesta Žiliny nasleduje srdečné pozvanie Považského múzea v Žiline všetkým záujemcom, aby v dobe od 1. 4. 2003 do 9. 6. 2003 prišli do výstavnej sály Budatínskeho zámku, kde si pozrú výstavu venovanú 100. výročiu konania Priemyselnej výstavy Žilina 1903. Uvidia na nej zachované dokumenty, fotografie a dobové exponáty z tohto podujatia. Okrem týchto predmetov múzeum vlastní vo svojich fondoch čestné diplomy udelené výstavným výborom a výstavnú medailu na meno Ján Žabkay Žilina. Veľmi vzácny je tiež album fotografií od martinského fotografa Pavla Socháňa, spomienkové a ďalšie predmety zapožičané z múzeí i od súkromných osôb.
M Okániková, J. Mrvová,
Považské múzeum Žilina